Nikolaj

[8]

Keď sa dvere od kancelárie otvoria, okamžite sa pozriem na pána, ktorý odtiaľ vychádza, zisťujúc tak výraz jeho tváre, aby som tomu mohla prispôsobiť tón hlasu. Keď ale uvidím jemný úsmev, pousmejem sa aj ja.

Ak by som bola na jeho mieste, ani by som sa neunúvala ísť za ním. Prišlo by mi to logické. Niekto ako on určite nepotrebuje sponzora, pretože si vie zaobstarať všetko aj sám. Aspoň tak teda vyzerá 

„Ako to išlo?" Zvedavo sa opýtam dúfajúc, že Nikolaj mi predsa len neklamal a jeho výrobky sa mu naozaj páčia. Síce by som jeho názor už nemohla zmeniť, ak by ďalej nechcel pokračovať v spolupráci, veľmi by ma to sklamalo.

Starší pán mi za tie roky prirástol k srdcu a taktiež bol jediný zákazník, ktorý si dal vždy len čokoládu. A to bolo úžasné. Kto predsa nemá rád čokoládu? Taktiež ako jeden z mála zákazníkov stál za konverzáciu a nemal narážky. 

„Skvelo. Poviem ti, ten mladík je naozaj dobrý chlapec!" Chabo sa zasmejem nad jeho slovami a neveriacky pokrútim hlavou. Očividne len ku tomu, ku komu chce, všakže? Prvý dojem som mala dobrý aj ja.
Odvtedy to ide dolu vodou.

„Má len dobrý deň." Posmešne odvrknem nad čím pán zodvihne varovne prste a prehovorí: „Ja takéto veci poznám a ver mi, je to dobrý mladík." Len myknem plecami a radšej ostávam ticho, pretože s mojím šťastím ak by som ho tu začala ohovárať, počul by každé jedno slovo.

„Dnesa nepríde Daniel?" Opýta sa ma a ja si po jeho slovách uvedomím, že ten smrad tu už dávno mal byť. Daniel je môj kolega no i cez to bol zvyknutý chodiť do práce vtedy, keď sa mu chce.

„Mešká." Myknem plecami. Alebo nepríde vôbec. Ktovie. On mal vždy vlastný svet a prácu bral skôr ako koníček.
Síce mu to pri Georgovi  vyhovovalo, pretože ten na neho zvysoka sral a platil mu, aj keď som za neho ťahala polovicu hodín, teraz to tak asi nebude. 

Boli sme na to len ja a on, občas sme niekoho zobrali na brigádu no väčšinou si len chceli zarobiť na nejaké veci a potom už ich nebolo. A tak či už George chcel alebo nechcel, musel si nás udržať.

„Tak ho potom odo mňa pozdrav." Usmial sa na mňa keď zosadol z barovej stoličky a začal si rukami prehľadávať hnedú koženku. „To je v poriadku, naozaj." Zastavím ho dúfajúc, že mi predsa len aspoň raz nezaplatí. Chodil sem každý deň a ak by som to tu vlastnila, dala by som mu čokoládu do smrti zadarmo. 

„Ale len dnes, len preto, pretože je naozaj pekný deň. Mali by ste niekam skočiť aj vy." Zasmejem sa nad jeho slovami no prikývnem. „Pekný deň prajem." Poprajem mu a sledujem ako odchádza, zatiaľ čo beriem z pultu šálku a ukladám ju do stojana, aby som to mohla neskôr odniesť umyť. 

Akonáhle ale počujem zvonček a uvidím prichádzať Daniela spolu so skupinkou kamarátov, vydýchnem si. Zákazníci a hlavne konečne smena, počas ktorej sa môžem ísť najesť. Utriem si ruky do zástery venujúc mu široký úsmev. Jeho kamaráti sa usadia blízko dverí a on príde ku pultu. 
Som prekvapená, že mu dal George vedieť o zmene otváracích hodín.
Síce veľmi dúfam, že je to len dneska.
Mám radšej robiť večer.

„Konečná?" Opýta sa ma nad čím len prikývnem a očkom uhnem ku dverám do kancelárie a následne opäť na Daniela. „Máme nového šéfa, držím palce." Zašepkám všetko čo potrebuje vedieť, a s dobrým pocitom, že sa mi končí na dnes služba a môžem ísť domov, kráčam ku dverám od kancelárie na ktoré zaklopem. Keď sa ozve tiché: „Ďalej." Neváham a vkročím do vnútra.

„Dobrý deň, nastúpil do práce Daniel takže by som chcela odísť." Prehovorím nevediac, ako mám túto informáciu slušne podať. Ak by bol na jeho mieste George proste by som povedala, že prišiel Dan a ja idem domov, vybavené. Ale pri pánovi vážnom, si očividne žiadne bližšie kontakty utužovať nemám. 

Pche. 

„Dobre, s ním sa aj tak potrebujem o niečom porozprávať, takže som rád, že si mi to oznámila. Kľudne môžeš ísť domov, na dnes sa ti končí práca." Po jeho slovách sa na neho široko usmejem a on sa nechápavo zamračí. 

„Dávate bonusy?" Opýtam sa a môj úsmev sa pri tom slove ešte viac rozšíri. George nám zvykol dávať za dobrú alebo nadčasovú prácu bonusy v podobe stravných lístkov alebo len peniaze. A tak som tajne dúfala, že naučím Nikolaja tento zvyk. 

„Čo sú bonusy Cass?" Skráti moje meno nad čím sa pre zmenu zamračím ja. Z jeho úst to znie pekne, dobre a rozhodne sexy, ale to každé slovo čo vypustí. 

„Bonusy za dobrú prácu, nejaká odmena." Zaškerím sa a spojím si ruky za chrbtom čakajúc, čo dostanem. Prosím nech sú to peniaze. Ak mi dá peniaze, možno sa konečne aj dobre najem. Prosím daj mi peniaze. 

„Mám ťa vylízať?" Zalapám po vzduchu a odstúpim ďalej od neho aj cez fakt, že sedí za stolom a ja som stále pri dverách.  Sledujem jeho vážny pohľad nevediac, čo mu mám na to do psej riti povedať.