[27]

1.7K 84 6
                                    

Akonáhle ma nejakým spôsobom pokladá na sedačku auta, ošijem sa pod jeho rukami a odtiahnem sa od neho. Zasmeje sa no nič nepovie, zatvorí dvere od auta  a ja sa automaticky nalepím k oknu.

Úchyl.

Keď sa otvoria dvere na strane vodiča, hodím po ňom zamračený pohľad. Nahnem sa v domnienke, že si otvorím dvere no ticho pretne jeho hlas: „Cassidy dopekla neser ma." Och?

„Ja? Ja nemám srať teba?" Otočím sa ku nemu sledujúc jemné prekvapenie v jeho očiach.
Zožer si to. Fakt hej.
Ešte mne tu ide niečo vyčítať. Ja, že nemám srať jeho? Ja?

„To ty si ma prakticky uniesol do tvojho hlúpeho auta len tak." Zavrčím ofučane, opriem sa do sedačky a prekrížim si ruky na prsiach. Jemu v hlave lieta chumáč ako vo westernovke a má tam väčší prievan ako pri otvorených oknách všakže?

Dutohlav.

„A?" Ozve sa.
Pomaly úplne pomaličky na neho otočím hlavu. Sledujem jeho neutrálny výraz. Jeho tmavé oči na mna hádžu paletu všetkych odtieňov čiernej no jediné čo dokážem rozoznať je úplný pokoj.
On do riti povedal čo?

Vrhnem sa po ňom. Nechtami mu škriabem tvár. Trhám vlasy a nakoniec ho škrtím jeho určite drahou kravatou.  Preleziem mu do lona, aby som ho mohla ešte viac dusiť, pri čom chrbtom pár krát zatrúbim.
Žiadny svedkovia v blízkosti...

Zaženiem túto nádhernú predstavu a nadýchnem sa. Poriadne z hlboka.

„A?" Zopakujem po ňom nevediac, či som len nepočula alebo si chlapec naozaj neváži svojho života. Aspoň kebyže sa netváril tak, že mu patrí celý svet.

„A." Mykne plecami a ja so poň zaženiem a začnem ho mlátiť do pleca, hrude a všade kde sa len dá. Silno do neho mlátim mojimi ručičkami vediac, že tam len tak sedí ako peceň chleba.

Prečo sú moje predstavy lepšie ako realita?

„V pohode?" Opýta sa ma po chvíli keď prestanem a naberám dych. Bože nedávaj mi silu, lebo ak mi dáš silu, zabijem ho.

„Debilný debil." Zafrflem si popod nos, zapnem si pás a opäť si založím ruky na prsiach. Tak nech ma zoberie kam chce. Nemám problém mu robiť nervy.
Však on ešte bude ľutovať, že ma niekam zobral.

„Mám rád temperamentné ženy ale tiež sa mi páčia také, ktoré len čítajú knihy a snívajú o láske. Pretože keď ste ticho, ste krajšie." Otočím pohľad z okna ignorujúc jeho slová.

On mi ide niečo hovoriť...

„Ja mám rada mužov, ale nie ženatých." Odvrknem a vtedy sa nám spojí pohľad v jedno.

Došľaka. 

NikolajWhere stories live. Discover now