Nikolaj

[1]

Cez plece som si prehodila kedysi bielu handru a už voľnými rukami potiahla čiernu obtiahnutú sukňu nižšie po stehnách.

Ak by som sa zohla, ktokoľvek by mi kľudne mohol vidieť až do úst.
Hlúpa sukňa.
Ak by to bolo totiž to na mne, nosila by som nohavice a tričko, alebo čokoľvek čo nepripomína veľkosťou oblečenie pre deti.

Srať na nejaký nóbl podnik.
Vonku je pod mínusom a ja sa tu mám promenádovať v sukničke a blúzke ako chudera.
Nevyzeralo to tak, ale počúvať celý deň poznámky k oblečeniu a sexuálne narážky ma naozaj už nebavilo. Nesťažujem si, len naozaj nenávidím prácu čašníčky. Nech to robí koho to baví, mňa rozhodne nie.
Dobre tak trošku si sťažujem.

Handru som položila pod barový pult a ležérne sa oň oprela. Kým tu nikto nebol, môj deň bol skvelý.
Nenávidím ľudí, nenávidím komunikovať, nenávidím prácu, nenávidím ľudí v práce a vlastne nenávidím všetko.

Fakt poetické ale je to tak.

„Cassandra dones do boxu tri krát Írsku whiskey." Ozve sa neďaleko mňa George, keď práve mieri do spomínaného súkromného boxu, ktorý je v rohu miestnosti.

Nepoviem mu, že moje meno je Cassidy a je starý somár, pretože naozaj potrebujem peniaze. No v mojom duchu som mu to už dávno jasne naznačila.
Pohľadom skočím ku miestnosti, na ktorej sa zatvoria dvere a pretočím očami.

Je to bunka v ktorej sa nachádza jeden okrúhly stôl, okolo neho v rohu rohový gauč a pri dverách dve sedačky. Používa sa len na špeciálne účely, takže v tomto bare takmer nikdy.

Buď George zabudol zaplatiť nájomné alebo zase lieta v nejakom probléme. Stavím sa, že tak nejak oboje.
Nie je to najčistejší muž v okolí no mohol mať aj horšie problémy. A nakoniec, kto som ja, aby som súdila. Rýchlo nalejem whiskey do pohárov a hodím do nich ľadové kamene.

Vždy som bola zástanca toho, že ľad v alkohole slúži na rozriedenie destilátu a je to fajn, avšak nedávno som bola uvedená do pravej miery, alkohol s kockami ľadu je hnus. A keď som zistila, že to môže ovplyvňovať aj druh alkoholu, skoro som sa zbláznila.

Síce tento názor nijako neovplyvnil moje pitie alkoholu, celkom ma to zaujalo. Ako čašníčka som nemala žiadnu kvalifikáciu a tak aj takéto maličkosti vyvolali v mojom nudnom živote nejakú radosť. Vedela som nosiť taniere, poháre a celý základ no detaily mi boli neznáme.

Samozrejme to George nevedel. Dokonalo som sfalšovala svoj diplom z baristickej školy a on tomu uveril.
Asi len to ma tu drží od toho, aby ma vyhodil.

Poháre som si naložila na tácku spolu s popolníkom, chytila do jednej ruky zo spodu a niesla do čierneho zvukotesného boxu.
Och bože, dúfam, že dostanem veľkú výplatu za túto hlúpu robotu. Tento mesiac som tu aj nadčasy.

Ak by mama vedela, ako sa usilovne modlím, bola by určite rada. Vždy do mňa vštepovala to, aké je náboženstvo dôležité, ako sa mám obracať k Bohu a aká mám byť šťastná, že som kresťanka.

Neviem či som šťastná s náboženstvom no k tomu tam hore sa obraciam dosť často. Každý deň sa modlím za peniaze a očividne na mňa z vysoka kašle.
Z vysoka.  To aj sedí no. 

Pomaly si otvorím dvere do boxu, kde sedí George a na stôl poukladám poháre, do stredu položím popolník a tácku držím už voľne pri nohe.

„Ešte niečo?" Pýtam sa kvôli peniazom. Ak budem slušná, ak budem javiť záujem a on bude mať dojem, že robím všetko na maximum, dostanem bonusy.

Bože daj mi tie bonusy.

„Nie, odíď." Odpovie nahnevane a ani mi nevenuje pohľad, zamyselne sleduje svoje ruky na stole a ja mu venujem len teatrálne pretočenie očami.

Naser si dedo.
Fajn asi nie je až taký starý, ale rozhodne tak vyzerá.

Keď za sebou zatvorím dvere, uvidím oproti sebe kráčať dvoch vysokých mužov. Jeden má v ruke kufrík, už z postoja vidím, že je ten druhoradý. Má sivý oblek, drobné okuliare a jeho hnedé riedke vlasy mu padajú do tváre. Je mladý no oblečenie ho robí starým.

Jeho spoločník je vyšší, vystretý, oblek na ňom vyzerá, ako keby mal každú chvíľu prasknúť, má široké plecia, na celom tele sa mu rysujú svaly sťa kamene a na tvári mu sídli neutrálny výraz no i cez to má zatnutú sánku tak, že sa mu ostro rysuje. Čierne vlasy má na všetky strany no pôsobí to tak dominantne, že mám chuť si rozhádzať aj tie moje.
Alebo to kľudne môže urobiť on.

Keď sa do mne zabodne jeho tmavý pohľad, cúvnem dozadu a jeho tvár pretne úškrn.

„Dobrý deň Cassidy." Jeho hlas pretne ticho a ja ani nestíham spracovať krásu jeho hlasu a ostávam zaskočená.

Čo do riti.