Nikolaj

[25]

Manželku?

Nechápavo sa zamračím no okamžite ako si všimnem Adrienov úškrn, nasadím chladnú tvár a myknem plecami.

Pre mňa za mňa.

„Aspoň tu bude pokoj." Žmurknem na neho skrývajúc tak svoje rozpaky a obzriem sa po celkom plnom bare.
Skoro som ho vyfajčila. 
Ženáča.
No pekne.
Som fakt zaujatá doriti pretože jeden z nás musí byť, a on to rozhodne nieje.

Sedím dlhú chvíľu a len sledujem Adriena. Jemu to ide aj tak omnoho lepšieako mne. Behať medzi ľuďmi a tváriť sa šťastne nie je rozhodne moja parketa.

„Počula si niečo čo sa ti nepáčilo?" Zašepká blízko mňa Adrien. Neotáčam sa na neho a nevenujem mu pozornosť.

„Zbláznil si sa?" Poviem znudene sledujúc pár vzadu. Žena niečo horlivo vysvetľuje, zatiaľ čo ju muž len počúva. Keď sa po chvíli dievča zamračí, naťahuje sa po jeho telefón na stole.

Brr.

Budú tu lietať poháre.

„Že by si žiarlila?" Hodím po Adrienovi nechápavy pohľad a zamračím sa. Rozhodne tu budú lietať poháre ak neprestane.

„Došľaka o čo ti ide? Toto je práca chápeš? Prečo by ma malo zaujímať či Nikolaj niekoho ma alebo nie?" Zavrčím podráždene.

Zaujíma ma to a som pekelne nasratá na samú seba, že som zašla až tak priďaleko. No do psej riti nemá ani obrúčku nič. Kebyže mi dá nejaký náznak, neurobila by som to všetko čo som urobila.
Bože.
Nikdy by som si nezačala s niekým kto má manželku.

Dobre. Preháňam a nieje to také zlé no ten hajzel vedel veľmi dobre čo sa deje a neurobil nič. Nič nepovedal a nechal ma len tak.

Akonáhle som počula rozbitie sa porcelánového poháru, neváhala som. Rýchlo som zobrala do ruky tácku, na ktorej som mala položený príručnik a automaticky išla ku zadnému stolu.

Vykúpenie v podobe práci.
Nádhera.

„P-prepáčte. Ospravedlňte moju priateľku-"

„Tvoju priateľku? My dvaja sme skončili počuješ?" Vykríkla žena a ja som sa len uškrnula zatiaľ čo som na tácku ukladala kúsky porcelánu.
Našťastie nič nerozliali takže bod pre mňa.

„Zaplať to." Odvrkne ešte raz žena a teatrálne odchádza preč, nechávajúc tak svojho už bývalého priateľa, samého.

Milé.

„Ženy." Povzdychne si potichu chlap, nad čím na neho zodvihnem pohľad. Nechce si to upratať sám?

Zoberiem tácku s kúskami porcelánu a pomaly začnem kráčať k baru, kde si všimnem aj Nikolaja.

Super.

„Zaplatím škody." Ozve sa neďaleko mňa a akonáhle periférne zaregistrujem páchateľa rozbitej šálky, pretočím očami.

„Škody si vybavte s pánom za barom." Poviem dúfajúc, že čím skôr to hodím na Adriena, tým lepšie pre mňa.

Tácku položím na bar a otočím sa k dvom uhlíkom, ktoré ma prebodávajú. Nikolaj.

„Môžeme sa porozprávať?" Pozriem sa na Nikolaja, usmejem sa a založím si ruky na hrudi.

„Nie. Rozhodne nemôžeme."