with love, your J.S. /FF Slafkovský/

2

"Kraťasi mám, rifle mám, mikiny trička mám, spodné prádlo mám, maľovatká, hygienické potreby mám, nabíjačka, slúchadlá...azda mám všetko" hovorila som si na druhý deň po stretnutí s Jakubom.

Eme som napísala správu že ochádzam, odpísala mi že mi praje peknú dovolenku a šťastné pristátie. Typické.

O necelú hodinu som sa rozlúčila s mamou a o hodinu a pol s otcom keď ma odniesol ku Sofi. Úprimne, zvládnem to bez nich ľavou zadnou.

U Sofi sme si spoločne večer ešte skontrolovali či všetko máme a keď sme si boli sto percentne ísté, s jej súrodencami sme si pustili v obývačke komédiu pri ktorej každý z nás zaspal.

Budík zobudil všetkých obyvateľov domu. Boli dve hodiny ráno, so Sofiou sme sa z gauča zdvihli o pol tretej, pripravili sa a o štvrtej nás čakal dole ujo Šimon. Naše dva kufre sme naložili do kufra spolu s ďalšími dvoma väčšimi cestovnými taškami, ja som mala ešte rupsak ktorý som nechala pri sebe a Sofia mala zas kabelku.

Na letisko sme dorazili celkom rýchlo, o pol piatej sme už boli dnu, nachádzalo sa tam nespočetne veľa ľudí. Kúpili sme si v kaviarni kávu s pečivom, sadli si a naraňajkovali sa.

"Bože, bože! Pozri!" ukázala vonku z kaviarne na skupinu chlapov.

"Prstom sa ukazovať nemá!" okríkla som ju. No čo, vážne.

"More Simona kukaj tam! To je Nemec, ten o ktorom ti toľko rozprávam!" vysvetlila mi. Ahaaa!!

"Ktorý?" bolo ich tam viac.

"Ten pekný!" rozplívala sa nad ním nenormálne.

"Nie je tam jediný pekný!" skadiaľ som to podľa takéhoto opisu mala vedieť? Neskôr mi ho popísala celého a konečne som si ho všimla. Bol to celkom kus.

Lietadlo malo vyrážať o šiestej, nešli sme lietadlom ktorý išli všetci, leteli sme súkromným, ak som to ešte nespomínala, ten jej krstny, Šimon,  je nadpriemerne bohatý, objednal si súkromné lietadlo.

Leteli sme ani neviem ako dlho, no našťastie som neletela prvý krát. Mám za sebou už niekoľko dovoleniek v zahraničí lebo otec nerád cestuje autom dlho.

Do pekingu sme prišli za vidna no bola som taká unavená, pretože v lietadle neviem spať, že som sa nepozrela ani na mobil a rovno z letiska sme šprintovali na hotel. Pri recepcii sme sa dozvedeli, že všetci čo reprezentujú Slovensko majú jeden hotel spolu s trénermi a manažermi. Šimon je manažér čiže sme na hoteli s hokejistami, keď sa to Sofi dozvedela, prebrala ju celá únava a začala sa radovať. Nemôžem povedať že nie som za to rada, aspoň budeme stretávať jej Nemca.

Izbu sme mali na najvyššom poschodí, mala dve nie manželské no celkom veľké postele. V izbe bola aj telka s chladničkou a jedna kúpeľna. Sofia mi povedala že jej krstny povedal, že zajtra sa môžme vidať do mesta, porozhliadnuť sa tu, no nestratiť sa, z čoho sme boli veľmi nadšené.

Vôbec sme sa neobťažovali s vybaľovaním, rovno sme si ľahli a zaspali.

Na druhý deň som vstala o ôsmej, telefón mi už prestavil čas na ten čínsky. Onedlho sa zobudila aj Sofa tak sme so sebou niečo spravili a vybrali sa na raňajky. Kde boli ľudia, boli len slováci. Bolo to nezvyčajné no vedeli sme že hotel bol rezervovaný pre Slovensko.

Na raňajkách bolo nie veľa ľudí, niečo čo sok dokázala zvládnuť no itak sa sa tam cítila nepríjemne, nemám take rada. Vybrali sme si niečo pri raňajkových stoloch a sadli si ku Šimonovy. Niekoľko ľudí sa za nami obzrelo kde to sedíme no odignorovala som to.

"Ak budete chcieť môžte sa ísť potom pozrieť na tréning hokejistov" povedal nám Šimon.

Obe sme sa na seba usmiali a povedali mu že určite pôjdeme, mal sa konať o štvrtej poobede.