with love, your J.S. /FF Slafkovský/

7

Jurajov pohľad

Rozosprato som otvoril oči a bol prekvapený, že som vstal sám a budík mi ešte nezvonil no keď som sa pozrel na hodinky, na nočnom stolíku, hneď som oľutoval na čo som myslel.

Bolo jedenásť hodín a zápas už dávno začal! Z postele som vystrelil tak rýchlo až sa mi zakrútila hlava a skoro som spadol, Šimok tu už nebol čiže práve hral. Obliekol som sa rýchlosťou blesku, vyšiel z izby a začal utekať ku výťahu, ten neprichádzal a tak som sa vybral po schodisku, utekal som ako o závod.

Vyšiel som z hotela a vtedy to prišlo, bol som celý mokrý.

Simonin pohľad

Včera večer ma napadol taký menší nápad ako vrátiť Jurovi to čo spravil on mne. Dohodla som sa na tom s Šimonom a Sofiou a plán mohol začať.

V noci Šimon nastavil hodinky aby ukazovali jedenásť hodin, čo by si Juraj myslel, že zmeškal zápas. Sofia stála ráno pri výťahu aby keď ho chcel privolať išiel naprv ku nej a tak ku nemu, tak by sa vybral rýchlo po schodoch a ešte rýchlejšie po chodbe.

Šimon vedel, že ak si bude myslieť, že zaspal na svoj mobil sa nepozrie no itak mu niekde založil, tak ako Juraj minule jemu.

Plán bol dokonalý a aj vyšiel.

Ja som čakala pred hotelom s vedrom plným ľadovou vodou a kostkami ľadu.

Stála som za kvetináčom vedľa dverí, keď som si všimla, že uteká, dokonca nemal na sebe šiltovku! Tak som sa pripravila a ako náhle vyšiel z hotela celý obsah vedra som na neho vyliala. On ostal stáť ako omámený na mieste.

Postavila som sa pred neho a počkala dokial si utrie oči. Keď ich otvoril ostal nechápavo stáť.

"Teraz som ti už oficiálne odpustila" uškrnula som sa na neho, chytila mu ruku, dala ju do polohy ako by mi išiel dať päsť pretože som si s nim takto chcela dať. Keď som si to s ním takto dala, moje posledné slová pred odchodom boli "Mimochodom, je pol šiestej, do zápasu máš ešte kopu času" a odišla som.

Pred schodami na mňa čakali tý dvaja.

"Tak čo? Vyšlo to?" spýtal sa ma Šimon.

Prikívla som a tľapla som si s nimi, po tomto sme sa pobrali na izbu.

Jurajov pohľad

Nečakal som to. Nečakal som to vôbec. Po tom ako odišla som sa zasmial. Ona ma normálne dostala! Nechápal som čo sa to stalo a stál tam pekne dlho no keď som si uvedomil, že môžem prechladnúť odišiel som radšej celý premočený dnu.

Na izbe ma už čakal celý vysmiatý Šimon.

"Aká bola tá ľadová sprcha?" spýtal sa ma.

"Vy ste sa namňa normálne spikli!" medzi tým som si dával dole mikinu a tričko.

"Nezabúdaj, že to tvoje vedro malo byť namne a skončilo na nej, takto sme sa ti trošku pomstili"

"Nebol si to náhodou ty kto s tým začal a na kom to ešte neskončilo? Poviem ti, teraz ta už dostanem" a odišiel som do kúpelni sa prezliecť do niečoho suchého.

Simonin pohľad

Z dnešného rána som bola viac ako spokojná, a tak som na zápas vyrazila s dobrou náladou. Bola som síce trochu unavená no povedala som si, že to dospím neskôr.

Na zápas sme vyrazili tentokrát neskôr pretože sme nestíhali. Sofia chcela byť pekná kedže po zápase sa majú s Šimonom stretnúť a ísť niekde na obed. Pôjdu osláviť buď výhru alebo nad tým druhým ani nepremýšľam. Dneska vyhrať musia.