with love, your J.S. /FF Slafkovský/

4

Jurajov pohľad

Po vážne ani nie piatich minútach mi prišla správa, ani nemusím hovoriť od koho. Zapišťal som ako Šimon keď vidí pavúka.

"Čo tak pištíš?" spýtal sa ma z druhej strany izby kde ležal na svojej posteli.

"Nič, len tak" nechcel som mu teraz nič hovoriť, možno neskôr, a vlastne čo by som mu aj povedal, že som lajkol fotku dievčaťu ktoré som dnes spoznal pretože mi tak trochu podla do oka? Pozeral by namňa ako na chuja.

Musel som jej odpísať nejako fakt dobre. No jak? Nič ma nenapadalo. Správu som si ešte neotvoril a tak nevedela či spím alebo nie. Odpíšem jej ráno, možno ma dovtedy niečo napadne.

Simonin pohľad

Neodpísal mi. Bolo pol dvanástej a nič mi neprišlo, možno to ani nevidel, určite mu píše veľa dievčat. Nechala som to tak, vypla som telefón a snažila som sa zaspať no ta správa mi spánok dopriať nechcela.

Ráno som sa zobudila o desiatej, Sofia ešte spala. Čo spravý každý človek ráno keď vstane a oči má už otvorené? Prevalí sa na druhý bok a zoberie telefón do ruky. Otvorila som si instagram a tam bola správa od neho. On mi vážne odpísal? Myslela som si, že neodpíše.

"Venujem sa iba hokeju, fokta je v skutku celkom pekná"

Celkom pekná? To mysli vážne? Mal by vedieť že keď dievčatu lajkne fotku, nepatrí sa napísať, že fotka je celkom pekná.

"Celkom pekná? Také sa nepatrí písať dievčaťu pán Slafkovský, ako si vlastne prišiel ku môjmu profilu?"

Čo iné mu mám napísať? Aspoň uvidím akú výhovorku si vymyslí na ten profil. O necelé tri minúty mi odpísal.

"Šimon si prezeral Sofiine fotky, na jednej si bola označená"

Už som mu viac neodpísala, netreba. Štyri správi medzi nami úplne stačili. Na to som sa zdvihla z postele a odcupitala do kúpelni sa osprchovať. Keď som sa osprchovala, naniesla som na seba ľahký make-up a už aj prezlečená som vyšla von.

Keď som vyšla z kúpelni, na posteli sedela Sofia s otvorenými ústami a pozerala do mobilu. Všimla si ma a tak ku mne pribehla a vopchala mi mobil do ksichtu.

"Aj tebe dobré ráno" povedala som jej a zobrala jej telefón z ruky. Začala pištať.

Prečítala som si čo jej kto napísal. Bol to Šimon.

"Čo tak si dnes zopakovať včerajšok na tom istom mieste v tom istom čase?"

Správa bola napísana ešte včera o pol dvanástej kedy už spala. Obe sme začali pišťať. Bola som kvôli nej veľmi šťastná. Aspoň jedna má šťastie v láske.

"Pôjdeš, však?" spýtala som sa jej po našom výstupe.

"Jasne že hej!" vykríkla. V tom mi zazvonil mobil, volal Filip, chcel video chat.

Zdvihla som mu.

"Ahojte lasky kraskyyyy!!" zapišťal. Vravím, je to gay, no itak je úžasný!

"Filiiip pozri-pozri!!" vytrhla mi Sofia mobil z ruky a strčila pred obrazovku správu kde jej napísal Šimon.

"Sofaňa, myslíš si že to viem takto prečitať? Šup, prečítaj mi to!" vyzval ju. Sofia mu prečítala správu a povedala od koho je. Znova začala pištať a on tiež.

"Žena ty sa nezdáš! Ako som povedal keď ste odchádzali, domov prídete obe zadané!" usmieval sa od ucha k uchu.

Na to som zareagovala a zobrala Sofii svoj mobil z ruky, to ona odcupitala do kúpelni a ja som mu povedala "Nezabúdaj že ja zadaná som" uškrnula som sa na neho. To som si ľahla na posteľ.

"Myslíš ten ošťatý bazén ktorého nazývaš frajerom? Tak s týmto ja nesúhlasím" prekrútila som očami, Filim neznáša Kuba, boli spolužiaci na základnej škole a už odvtedy sa nemajú radi.

"Fajn, koniec o Kubovy..." skočil mi do reči "...ty si s tým začala" obránil sa.

"Okej, konec, jak sa máš? Povedz čo nové je v Košiciach, davaj, preháňaj!" a takto sme sa rozprávali ani neviem ako dlho, raňajkovať sme neraňajkovali a tak sme sa vybrali až na obed spoločne aj s Filipom.

Po ceste sme mu poukazovali hotel, milionkrát zanadával že si to tu neužíva s nami ale sedí doma nachladený.

Keď sme prišli do hotelovej reštaurácie, nebol tam skoro nikto a zato som bola rada. Jedlo sa akurát vynášalo z kuchyne na stoly z kadiaľ sme si mohli zobrať čo sme chceli.

Nabrali sme si a sadli si ku stolu pre dve osoby.

"Kedy vlastne hraju naši hokej?" spýtal sa nás, pozrela som na Sofiu, ona by mala vedieť.

"Budúci týždeň" povedala nám.

"Čo budete dovtedy robiť? Neunudíte sa?" spýtal sa.

"Hej hej brzdi! Nemysli si že som sem prišla kvôli nim, som tu aby som sa odreagovala, včera keď som išla preč z kaviarni som videla na jednom takom plagáte že tu poblízku je kúpalisko. Pôjdeme tam, ok?" zdvihla som hlavu na Sofi.

"A čo plavky?" ozval sa Filip z mobilu."Ak si dobre pamätám, tie ste si nebalili" mal pravdu.

"Kúpime si" povedala Sofi a ja som s ňou súhlasila.

Deň sa vliekol podobne ako včerajší, po tom ako sme sa najedli sme vyrazili do mesta, Filip si išiel medzi tým ľahnúť a tak som mobil nechala doma pretože bol kvôli nemu vybitý. Kúpili sme si plavky, trvalo to dlho dokiaľ sme našli obchod s plavkami, boli sme si dať niečo malé na zakusnutie a ani sa nenazdalo a bolo toľko hodín ako včera keď sme odchádzali z štadiónu. Rozlúčila som sa so Sofiou ktorá išla na schôdzku so Šimonom.

Po ceste do hotela som si kúpila zmrzlinu, bolo síce niečo okolo 10-15 stupňov ale dostala som na ňu chuť.

Keď som vošla do hotela, zavalil ma pocit, že ma niekto prenasleduje. Vošla som rýchlo do výťahu, stlačila najväčšie číslo a chcela byť čo najskôr v izbe.

Vo výťahu som si dala dole čiapku aj šál, rozopla som si vetrovku. Keď sa dvere do výťahu otvorili, vyšla som z neho a zabočila, pretože oproti výťahu je stena a ulička do prava a doľava. Keď som zabočila do prava z ničoho nič som pocítila ako na mňa niekto vylial vodu. Zacítila som že daná osoba je predomnouba preto som jednou rukou nahmatala tvár a keď som ju nahmatala, zmrzlinu ktorú som mala v ruke som mu otrela o čelo, až tak som otvorila oči.

Bol to Slafkovský.

"Ty si sa zbláznil?!" vybehla som na neho. Vyzeral komicky. V strede čela mal zapichnutú čokoladovo-vanilkovú zmrzlinu, vyzeral ako jednorožec.

"Ja, prepáč, myslel som si že si niekto iný..."začal sa obranovať. Popri tom si si dala dole vetrovku a on pustil vedro na zem.

"A kto? S kým takým podobným si si ma pomýlil?" spýtala som sa ho nahnevane.

"No myslel som si, že si Šimon, keď ochádzal vyzeral z diaľky rovnako ako ty, ešte ani vlasy ti nebolo vidno!" vážne vyzerám ako chlapec?

"Prídem ti tak isto vysoká ako on?!" nechápala som.

"No z diaľky hej" priznal sa. Nemala som na to nervy a tak som sa vybrala do svojej izby rýchlim krokom, bola som celá mokrá a oblečenie sa mi začínalo lepiť na kožu.

"Si idiot Slafkovsky!" zakričala som mu keď som otvorila dvere do mojej izby, on popri tom kráčal smerom ku mne a v ruke držal môj kornútok ktorý si už dal dole z čela.

"Prepáč!" zakričal naspäť ale to som už zabúchla dvere a uháňala do kúpelni zo seba dať všetko dole a vyvesiť na radiátor.