with love, your J.S. /FF Slafkovský/

12

Jurajov pohľad

Neviem čo to do mňa vošlo. Netuším prečo som také hovoril no keď si na to spomeniem tak všetko čo som povedal by som aj urobil. Simonu mám viac než len rád.

Nejako som sa do nej zamiloval. Nepovedal by som, že až tak, že by som sa vzdal hokeja, to nie, no ona mi pobláznila hlavu. 

Ešte v ten večer som sa vybral ju hľadať. Nemohol som to nechať tak. Sám neviem, čo od nej chcem. Možno by mi stačila aj jej prítomnosť. Keď som s ňou, zdá sa mi byť svet krajší a zabúdam  na všetko naokolo. 

Poobzeral som sa všade po recepcii no tam nebola. Vyšiel som teda vonku pred hotel a našiel som ju tam. Postavil som sa pred ňu. Hlavu mala opretú o svoje ruky ktoré boli lakťami zapichnuté do stehien. 

"Pochopím, že ma teraz nechceš vidieť no jednoducho ja neviem čo mám robiť" kľakol som si pred ňu a rukami chytil jej hlavu aby sa na mňa pozrela. Oči mala celé uplakané a pod nimi mala niečo čierne. "Neplač kvôli mne prosím"

"Nejde o teba Juraj" povedala mi. Naznačila mi aby som si sadol vedľa nej a tak som tak urobil. 

"Toto je môj frajer Jakub-" ukázala mi nejakú fotku a jeho. Pozrel som sa no hneď potom som odvrátil pohľad na jej oči. "A toto je moja najlepšia kamarátka Ema-" tentokrát ukázala prstom na nejakú blondínu na tej istej fotke. "Už niekoľko týždne, možno aj mesiace si myslím, že oni dvaja spolu niečo majú, vôbec sa o mňa nezaujímajú, a ty si po dlhej dobe niekto novy kto vstúpil do môjho života a vynahrádzaš mi ich oboch. Juraj ja neviem čo mám robiť, pochop ma"

Nevedel som, čo jej mám na to povedať. Nemyslel som si, že to je až také medzi ňou a ním. 

"Čo tak si dnešný večer užiť a zabudnúť na nich? Aj na mňa ak chceš" povedal som jej. 

"Najradšej by som zabudla aj na teba no ty si nezabudnuteľný" na to sme sa obaja zasmiali. 

Postavil som sa nastavil jej ruku "Pod, dáme ti dole to čierne z očí a vrátime sa tam, užijeme si to"

Váhala no nakoniec mi tu ruku dala a spoločne sme sa vybrali ku nej na izbu. 

Keď som tam vstúpil, bol tam bordel. Veľký. Dokonca asi väčší ako mám ja so Šimonom. 

"Sadni si tu ak chceš" povedala mi, ukázala na jednu z postelí. 

Vošla do kúpeľne kde za sebou zatvorila aj dvere. V tom jej prišla správa. Bol som až príliš zvedavý a tak sa jej pozrel na telefón ktorý si zastrčila do nabíjačky neďaleko pri mne.

Písal jej nejaký Filip. Kto to je? 

No čo baby girl?

Ako to ide s tým Ďurim?

Mimochodom, už som zdravý...

Poslednú vetu sa daľej čítať nedalo keďže bola dlhšia ako tie predchádzajúce. Takže Filip je asi jej kamarát, bude to možno jeden z tých čo ich má na instagrame. 

Ona mu o nás povedala? 

V tom jej prišli ďalšie správy. Od Sofii.

O šiestej idem s ujom na več...

Taktiež sa daľej nedalo čítať. V tom jej začal zvoniť telefón no bol na tichom, volal jej Jakub. 

Mám jej to povedať? Nebudem za debila už keď som si prečítal nejaké správy.

"Sima, volá ti Jakub" postavil som sa keď som to dopovedal a rozhodol sa jej telefón odniesť no v tom otvorila aj ona dvere a skoro do seba narazili, našťastie mám rýchle reflexy čiže som zastal. 

Boli sme veľmi blízko seba, až nebezpečne blízko. 

"Volá ti Jakub" povedal som a zdvihol ruku v ktorej som držal jej telefón no neodtiahol sa. Ona skúmala moje oči a ja som sa z tých jej dostal na jej pery. 

Neodolal som, pobozkal som ju. Najprv sme zarazene obaja stáli a mali len na sebe pery no po chvíli to už išlo samo. 

Zamiloval som sa do jej pier. Boli také sladké a hebké. To ani nehovorím o jej bozkoch. Cítil som sa ako v siedmom nebi, ešte lepšie ako tam. No v tom mi napadlo, nebude to ľutovať?

"Nebudeš to ľutovať?" odtiahol som sa od nej a opýtal sa jej. 

"Myslím si, že nie" odpovedala mi, usmial som sa a znova ju pobozkal. Tentokrát bol bozk intenzívnejší. Začal som cúvať smerom ku posteli. Jej telefón som položil na nočný stolík, popri tom ako na ňom stále svietilo meno Jakub. Sadol som si na posteľ a ona na mňa. Svoje ruky som presmeroval na jej chrbát ktorý som začal hladkať. Ona tie svoje zas do mojich vlasov.

"Nemali sme si ísť tento večer užiť dole?" opýtala sa ma.

"Podľa mňa si ho viac užijeme tu hore" uškrnula sa na mňa. Úškrn som jej vrátil, postavil sa s ňou, svoje nohy mala okolo môjho pasu a položil ju na posteľ. 

"Čo ak príde Sofia?" opýtal som sa jej. 

"Ona tak skoro nepríde" odpovedala mi. Svojou odpoveďou vyzerala byť si až veľmi istá a tak som jej veril. "A kartu mám ja čiže bude klopať" dodala. 

Išlo to až veľmi rýchlo a zrazu sme niekoľko desiatok minút spoločne ležali nahý pod perinou otočený smerom ku sebe. 

Pozerali sme jeden na druhého a snažili si túto chvíľu vryť do pamäti. Pripadalo mi to, že to znamenalo zbohom. Akoby sme sa lúčili jeden z druhým. 

"Nechcem aby si to ľutovala, to čo sa stalo" povedal som jej. "A nechcem sa dnes s tebou ešte rozlúčiť, dovoľ mi sa ti venovať aspoň ešte tie päť dní, prosím Sima" zaprosil som sa jej. Nechcel som sa s ňou tak skoro rozlúčiť. 

Pozerala sa na mňa pohľadom ktorý nemal žiadne emócie. Nakoniec povedala. 

"Máme päť dní Juraj, potom uvidíme čo bude, súhlasíš?" 

"Súhlasím" nemohol som nesúhlasiť. 

Päť dní. Tie päť dní musia byť nezabudnuteľné.