with love, your J.S. /FF Slafkovský/

13

Simonin pohľad

Neviem čo som si v tú chvíľu keď som mu bozk opätovala myslela no viem, že to nemôžem ľutovať. S Jakubom sa na sto pro rozídem. Či už mňa a Juraja spoja cesty neviem no tie päť dní si chcem fakt užiť. A to, že sme sa spolu vyspali, no...nebudem sa asi vyjadrovať. Nebol môj prvý a určite ani ja jeho, čiže to nechám tak. No pekné to bolo, nemôžem povedať, že nie. 

Keď Juraj zavrel oči a niekoľko minút na to vyzeral, že spal tak som sa otočila a zobrala si svoj telefón. 

Mala som tri zmeškané hovory od Jakuba. Čo, že mi tak zrazu volal?

Otvorila som instagram, odpísala som Filipovi, prezradila som mu aj novú správu, kde to práve ležím a hlavne s kým. Potom som odpísala Sofii ktorá je už práve niekde na večeri s jej ujom. 

Pozrela som si taktiež jej storku ktorú mala v blízkych.

Bola na nej ona ako tancuje , zrazu ku nej prišiel Šimon ktorý sa jej niečo opýtal no cez tú hudbu to nebolo dobre počuť. No to čo povedala ona už počuť bolo "Určite je so Simonou, nič sa neboj, kde inde by bol?" usmiala sa na neho, on sa pozrel do kamery, usmial sa do nej a chytil ju okolo pasa. 

Tam storka skončila. 

Do prčic. Už asi viem prečo mi volal Jakub. Sofia ma totiž Jakuba v blízkych taktiež.

No žiadnu správu som od neho nemala, ako to? 

Niečo si azda vymyslím. A aj keď nie, medzi mnou a ním bude tak či tak po návrate na Slovensko koniec.

V tom sa mi Jurajova ruka obmotala okolo pasa a pritiahol si ma bližšie. Bolo to trošku divné keďže sme boli nahý no nič na čo by sa nedalo zvyknúť.

Telefón som odložila na nočný stolík a zatvorila som oči. Mala som v pláne si zdriemnuť no vstala som už keď bola vonku veľká tma a niekto búchal na dvere. 

Juraj spal ako zabitý, vôbec ho to nezobudilo. Rýchlo som zdvihla jeho košeľu a obliekla si ju. Aspoň nemusím hľadať gaťky keďže mi je skoro po kolená. Naše veci ktoré boli všade po zemi som dala na jednu kopu a vsunula pod posteľ. Nevidela som moc dobre, do izby mi svietil len mesiac. Juraj spal na bruchu no itak som mu vyhrnula perinu až po krk, pre istotu. 

To všetko som stihla dosť rýchlo a tak sa vybrala otvoriť dvere. Keď som ich otvorila stála tam Sofia s Šimonom.

"Vravela som ti, že sú spolu" povedala Sofia keď si ma prezrela Šimonovi. 

"Odkáž Jurajovi, nech nezabudne na tréning prosím ťa" povedal mi Šimon. Prikývla som hlavou.

"Ja vás tu asi nechám, nebudem vám narúšať súkromie, môžem spať na Jurajovom mieste?" odvrátila svoj pohľad zo mňa na Šimona ktorý práve chcel odísť. 

"Hej, kľudne" povedal jej. 

"Dobre, inač sorry za tu storku" povedala mi. Nerozumela som, asi som bola veľmi mimo ešte z toho spánku a všetkého. 

"Ani si pred pol hodinou mi došli správy od Jakuba, máš mu odpísať alebo rovno zavolať" 

"Dobre, dobrú noc" zatvorila som dvere, ani som nepočkala dokiaľ mi to povedia späť.

Pristúpila som ku posteli, zobrala telefón do ruky a tam to bolo. Správy od Jakuba. 

Simona

Simona, čo znamená ta storka u Sofii

Ty tam s niekým niečo máš? 

Nejdú mi odoslať správy, zlé wifi no keď ti prídu, hneď mi odpíš a neklam

Myslel som si, že ma miluješ

Čo to do šľaka píše? 

Porozprávame sa keď prídem domov no to neznamená, že s niekým niečo mám. 

Bolo desať hodín čiže mi ešte môže odpísať. A aj hneď odpísal.

Ok

To je všetko? Z jednej strany som šťastná, že odpísal len ok a lajkol správu no z druhej strany som z neho sklamaná. Toto nie je Jakub s ktorým som si začala. 

Na začiatku vzťahu odháňal každého kto sa ku mne priblížil. Bol milý a pozorný. Stále ma chodil počkať pred školu a pozýval ma na rôzne jedlá, koncerty a tak. Zmenil sa. Alebo ma len prestal milovať?

Za tie päť dní musím mimochodom stihnúť aj niečo z tej školy už. Spolužiačka mi poslala všetko čo robili a že toho nebolo málo. Už teraz si musím na začiatku prázdnin dorábať cvičenia z odborných predmetov. 

Vyzliekla som si jeho košeľu a znova nahá som si ľahla späť. Nebudem sa predsa obliekať keď ani on nie je oblečený, nenechám ho v tom samého.

"Dobré ráno" ozval sa rozospatým hlasom no keď som sa na neho otočila oči mal stále zatvorené.

"Je desať hodín večer Juraj" prezradila som mu. 

On otvoril jedno oko aby sa fakt presvedčil, že je tma "Uf, takže to znamená, že máme ešte celú noc pred sebou" nejako si ľahol na bok a rukami si ma pritiahol ku sebe. Boli sme na seba nalepený. 

"Som hladná" povedala som ju. 

"Normálne mi čítaš myšlienky" zasmiala som sa.

"Čo budeme robiť?" 

"Budeme to musieť vydržať pravdepodobne do rána, večera už nie je"

V tom ma napadla Sofiina skrýša na sladkosti. Rýchlo som sa postavila, znova si obliekla jeho košeľu a z Sofiinej pod postele som vybrala nejakú krabicu s keksami. 

"Myslíš si, že ťa nezabije?"

"Podľa mňa nie" zobrala som ju, sadla som si na svoju stranu, Juraj sa oprel o stenu no stále mal od pása dole perinu. 

Obaja sme si zobrali to, čo sa nám najviac pozdávalo, vrátila som krabicu a začali sme jesť. 

Podrobne som si Juraja prezrela. Mali sme zapnutú len lampičku no bola dosť silná. 

Tento chlapec bol jednoducho dokonalosť sama o sebe. A nebol len pekný ale bol aj pozorný, milý, priateľský, spoločenský, vtipný, zhovievavý a neviem čo všetko. 

Nechcem si to priznať no tento chlapec...zamilovala som sa do neho. 

Tie päť dní budú najkrajšie no zároveň najhoršie dni v mojom živote keďže už teraz viem, že to budú posledné dni strávene s Jurajom.

Kapitola je krátka, sorry. Dúfam, že sa príbeh páči! Ak áno, nezabudnite dať vote a kľudne aj nejaký komentár, ďakujem!