with love, your J.S. /FF Slafkovský/

10

Nakoniec som sedele znudene ani neviem ako dlho na recepcii. Hodinky ukazovali desať hodín keď som sa rozhodla ísť naspäť na izbu dúfajúc, že Šimon tam už nebude.

To dievča ráno v Jurovej izbe ma prekvapilo no mohla som to čakať. Je to predsa Juro na ktorého letí každý, aj dievčatá a aj Filip.

Nemala som kartu od izby a tak som zaklopala v čom mi hneď otvoril Šimon. Trápne.

"Ja som už na ochdode" povedal a usmial sa, úsmev som mu opätovala a vošla do izby. Pohľadom "chcem vedieť každý jeden deatil" som sa pozrela na Sofiu keď sa naše pohľady stretli.

"Nič medzi nami nebolo" oboznámila ma s hlavnou vecou. To vážne? Ja som si myslela, že spolu spali, predsa len to tak vyzeralo a vek im v tom nebráni.

"Prečo?" nechápavo som sa jej spýtala.

"Pretože mi povedal, že nechce somnou spať kvôli tomu, že ak odídeme z Pekingu, možno sa už neuvidíme, vysvetlil mi to všetko a pochopila som ho, viem že má má rád no chcem aby mal hokej na prvom mieste" povedala mi ako to majú.

"Takže spolu nie ste?" spýtala som sa.

"Zatiaľ nie, uvidíme čo bude po tomto všetkom, majstrovstá sa blížia, možno ho vyberú čo znova spôsobí jeho odchod zo Slovenska a v júni je draft do NHL, s veľkou pravdepodobnosťou ostaneme starými známami" máme to rovnako. Prečo sa Sofia musela zamilovať práve do hokejistu? Prečo musí Juraj hrať hokej a nemôže byť obyčajný chlapec z Košíc ktorého stretnem po ceste zo školy, pozve ma do kaviarni a neskôr to už samo pôjde. Mala som si to užiť, rovnako ako aj Sofia, namiesto toho nam hlavy už dočista pomiatli chlapci.

"Pôjdem do sprchy" oznámila mi po chvíli mlčania, celá sitiuácia ma zaskočila. Len som prikivla, chytila mobil do ruky a napísala Jakubovy, nemôžem ho stratiť, musím zabudnúť na Jura cez Kuba.

Po niekoľkých minútach mi odpísal a tak sme si znova začali písať.

Na obed sme nešli do hotelovrj reštaurácie ale išli sme si sadnúť von. Chceli sme sa vyhýbať hlavne hokejistom. To dievča z rána mi ale itak behalo po rozume, kto to do šľaka bol, čo robilo u Juraja v izbe a kde bol on? Bola pekná a hlavne bola slovenka...

Po ceste do hotela sme ich stretli, akurát išli z jedálni.

"Môžme sa porozprávať?" zastavil nás Juro a spýtal sa ma to. Šimon sa medzi tým pozeral na Sofiu no tá ho odignorovala a odišla.

"Nemáme sa rozprávať o čom, porozprávaj sa radšej s dievčaťom ktoré si mal ráno v izbe" uškrnula som sa a odišla. Obaja ostali nechápavo stáť za mojím chrbtom.

"Takže sa už nebudete rozprávať? Takto ste sa dohodli?" nerozumela som tomu.

"Áno, povedala som hu aby sme sa robili, že sa nič nestalo, bude to tak lepšie, viem, že má ma rád no on vie, že som sa zamilovala, nechcem si viacej ubližovať" na to mi cinkla správa. Sofia akurát po svojích slovách zapla nejaký film a začala pozerať.

"S tým dievčaťom nič nemám, prišla mi len doniesť nejaké papiere kvôli hokeju"

Napísal mi Juro. Zmysel to sice dávalo no itak som potrebovala odstup, obaja, rovnako ako aj Sofia a Šimon.

"Je mi jedno kto to bol, nemôžme sa rozprávať, veľmi dobre vieš prečo"

"Jedno ti to rozhodne nebolo ale to je fuk, chcem sa s tebou rozprávať, chcem s tebou naďalej chodiť na obed keď sa budeš cítiť zle, dostala si sa mi pod kožu a už s tým nič nepsravíš, viem, že aj ty mňa maš rada..."

"Nikdy som nepovedala, že ťa rada nemám no nemôžem pokračovať lebo naše cesty sa čoskoro rozídu, nemôžem si ťa pustiť ku tebu bližšie a potom ťa stratiť, včera som ti to predsa vravela"

"A ja som ti zas povedal, že ma nestratíš, za tú krátku dobu viem, že o teba len tak prísť nechcem, lietadla predsa existujú"

"Existuju alebo nie, po príchode domov odídeš do Fínska, potom prídu majstrovstá sveta kde budeš možno súčasťou a onedlho na to draft do NHL, vyberú ťa, hokej hráš dokonalo, Amerika je niečo iné ako Fínsko"

"To že ma vyberú nezmení na našom vzťahu nič, ak by sme boli niečo viac, mohla by si ísť predsa somnou"

"Nemohla, veľa vecí nám v tom bráni, mne hlavne"

"Zvládneme to"

"Nerob mi to prosím"

"Prepáč no chcem byť s tebou hlavne za dobre, mám ťa strašne rád" celá naša konverzácia smerovala zle no nedokázala som ďalej vzdorovať a odmietať. Moje city začali prvládať nad mojim rozumom. Touto jeho správou sme skončili, za malú chvíľu mi zavolala mama a po nej mi volal Tomáš, bola som celkom rada že ich počujem.

Večer som sa osprchovala a zaľahla do postele. Pred spaním ma čakala správa.

"Dúfam, že zajtra na hokej prídeš fandiť, nemôžem sa dočkať keď ťa uvidím"

Usmiala som sa nad touto správou, takúto peknú správu som už dlho nevidela od nikoho a od Jakuba už duplom. Tento chlapec sa mi pod kožu dostával čím ďaľej tým viac a nedalo sa tomu zabrániť.

Na druhý deň ráno sme so Sofiou skoro zapsali. Obliekli sme sa, na izbe sme mali nejaké pečivo zo včera tak sme sa najedli a pobrali sa na zápas. Na zápase bolo znova plno no čo najrýchlejšie sme prišli na tribúny a vyhľadali naše miesta. Tentokrát boli znova blízko lri hláčoch no tentokrát pri našich, pri Slovákoch.

Keď začali hrať zakaždým som sa pozerala na neho a dúfala že dnešní zápas už vyhrajú, musia. Keď bol na striedačke, neustále sa obzeral až jeho pohľad spadol na mňa, usmial sa a ja som mu úsmev opätovala, nakoniec som mu aj zakívala. Nechcela som už ďalej skrívať to že ho mám rada.

V duhej tretine dal Juraj gól, celý zvyšok zápasu bol neuveriteľný, vyhrali sme!

Po skončení sme so Sofiou boli neuveriteľne šťastné, že si konečne mohli zapísať výhru, a ešte takú peknú.

Každý bol ešte na mieste a hokejisti na ľade no ja som sa rozbehla neďaľeko och šatne aby som čo najskôr zagratulovala Jurajovy ku výhre.

Keď som zapučala ako začali kráčať, Jura som strhla do uličky, čo spôsobilo, že skoro spadol kedže mal na sebe ešte korčule no zvládol to, hneď nato som ho objala, nie lenže bez korčúl je vysoký no s korčulami, to už ani nevravím. Objala som ho a povedala "Gratulujem ti!" objatie mi hneď opätoval.

Pozrela som sa na neho, usmieval sa od ucha k uchu, ja som na tom nebola inak. Tvár som mu chytila do rúk, pritiahla som si ho ku sebe a pobozkala ho.