Štyri roky. Je to tak dlho, čo Sebastian videl sestru svojho najlepšieho kamaráta, Mayu. Bolo to najmilšie sedemnásťročné dievča, aké ste kedy stretli. Teraz? Nie tak moc.
Jej brat Theo sa odsťahoval a celý jej svet sa potom zrútil. Musela sa naučiť...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
"Myslela som si, že si si robila srandu." Pretrela si oči Julie, keď otvorila dvere. "Je asi osem hodín ráno." Zívla si.
"Priniesla som kávu?" Nevinne som sa usmiala a nadvihla dva poháre kávy.
"Na teba nemôžem byť naštvaná." Usmiala sa a zobrala mi jednu kávu z ruky. Uhla sa, aby som mohla vojsť a zatvorila za mnou dvere. "Ale nechápem prečo si tu. Povedala som ti, že sa cítim lepšie. Večer som u Eddieho."
"Pokúšam sa vyhýbať môjmu bratovi. Čo mi asi moc nepomôže, keďže s ním idem na obed." Rozprávala som, keď som kráčala okolo kuchyne a skočila na gauč.
"Prepáč, tvoj brat?" Odkašľala si, kvôli tomu, že jej asi zabehla káva.
"Áno, môj brat." Odpila som si z pohára.
"Od kedy máš brata?" Prešla ku mne Julie a sadla si na kreslo, hneď vedľa mňa.
"Od kedy som sa narodila?" Zamračila som sa. "Vieš, že to tak funguje, že? Viem, že si poriadne nemala frajera, ale nehovor mi, že nevieš ako sa robia súrodenci."
"Naozaj, Maya?" Otrávene nadvihla obočím.
"Prosím, oceň môj sarkazmus, pretože to je jediná vec, ktorá ma drží pri živote."
"Čo tu robí tvoj brat?"
"Ako to mám vedieť?" Nadvihla som ramenami. "Nevidela som ho okolo štyroch rokov. A teraz sa tu zjavil."
Nezjavil sa tu len tak, keďže mi zavolal, že príde, ale naozaj som čakala, že to na poslednú chvíľu zruší.
"Prečo si mi o ňom nikdy nepovedala?" Počula som mierne výčitky v jej hlase, čo bolo nezvyčajné.
"Nebolo čo povedať. Odišiel, keď som ho potrebovala. Pokúšala som sa naňho nemyslieť." Čo bolo jednoduché, keď som sa ponorila do práce.
"Takže prečo s ním ideš na obed? Keďže je dosť očividné, že naňho nemáš náladu. A ver mi, viem keď na niekoho nemáš náladu, a hlavne viem, ako to vždy dopadne."
To je pravda. Julie ma pozná asi najlepšie. Teda nie lepšie ako ja sama seba, ale chápe ma.
"Vyzeral naozaj zúfalo."
"Ty si sa nad niekým zľutovala?" Obočie jej vyskočilo. "Wau. Pokrok?"
"Prestaň." Zdvihla som vankúš z gauča a hodila ho po nej.
Julie ho so smiechom chytila a položila ho za seba. "Je to tvoj brat, nemôže to byť tak zlé."
"Julie, kedy som naposledy rozprávala o mojej rodine?"
"Ehmm. Nepamätám si." Zamračila sa.
"Nemôžeš si pamätať, pretože sa to nikdy nestalo. Hádaj prečo."
