Štyri roky. Je to tak dlho, čo Sebastian videl sestru svojho najlepšieho kamaráta, Mayu. Bolo to najmilšie sedemnásťročné dievča, aké ste kedy stretli. Teraz? Nie tak moc.
Jej brat Theo sa odsťahoval a celý jej svet sa potom zrútil. Musela sa naučiť...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Viete dôvod prečo máte v noci spať? Preto, aby ste nerozmýšľali nad debilnými nápadmi.
Niekto mi to mal povedať o tretej ráno, keď som objednávala farbu na stenu, aby mohla poriadne zakryť červený nápis v mojej izbe.
Ako chvíľkové riešenie som cez neho mala nalepené kresby, ale to nezmenilo nič, keďže som vedela, čo je pod nimi.
Obliekla som si staré tričko a riflové traky po tom, ako mi o ôsmej dorazila farba a začala som prekrývať zem pri stene a strhávať kresby.
Už keď som mala všetko pripravené a odstúpila som sa od steny, mala som chuť si ísť ľahnúť a spať. Na to je už ale asi neskoro.
Otvorila som dokorán okno a nechala zatvorené dvere, aby sa do bytu zbytočne nedostával zápach čerstvej farby.
Pripravila som si valček a do nádoby vyliala čiernu farbu. Budem mať jednu čiernu stenu? Áno, ale som si istá, že to bude estetické, keď na ňu nalepím plagáty a čokoľvek čo sa mi dostane pod ruku.
V momente ako som namočila valček som započula klopanie na dvere. Robíte si zo mňa srandu?
Frustrovane som vydýchla a narovnala sa. Prešla som ku dverám a otvorila ich.
Zastavila som sa na mieste, keď som videla Ackera s kyticou červených ruží úsmevom na tvári.
Zamračila som. "Čo to je?" Kývla som hlavou na kyticu.
Od včera sme sa nerozprávali. Už naňho nie som naštvaná. Všetok hnev a frustrácia vymizla v práci a po pár cigaretách.
Večer som už bola unavená, takže som sa ani nepokúšala o konverzáciu. A toto ráno som ho nevidela, už asi viem prečo.
"Prepáč mi. Nemal som povedať to, čo som povedal." Posunul ku mne kyticu, aby som ju zobrala.
Chytila som ruže s úzkym úsmevom na tvári. Nie že by som nemala rada kvety, ale radšej by som bola, ak by to bolo...
Než som stihla dokončiť myšlienku, Acker spoza chrbta vybral niečo iné, jeho úsmev ešte väčší. "Lepšie?"
Môj pohľad padol na balík pív a ja som sa neubránila úsmevu. Číta mi myšlienky, som si tým istá.
"Je ti odpustené." Do ruky som mu strčila naspäť kyticu a zobrala pivo. Prešla som k stolu za sebou a položila to naň. Vybrala som si jedno a otvorila ho.
"Maľuješ?" Vošiel viac do izby a pozrel sa na stenu, jeho výraz sa zmenil na chápavý. "Potrebuješ pomoc?" Nadvihol obočím.
"Vieš ako maľovať stenu?" Nadvihla som prekvapene obočím.
"Nemôže to byť také ťažké, že?" Nadvihol ramenami a sklonil sa k zemi pre druhý, čistý valček. "Pridaš sa?" Obzrel sa za seba, aby ma videl.
