Štyri roky. Je to tak dlho, čo Sebastian videl sestru svojho najlepšieho kamaráta, Mayu. Bolo to najmilšie sedemnásťročné dievča, aké ste kedy stretli. Teraz? Nie tak moc.
Jej brat Theo sa odsťahoval a celý jej svet sa potom zrútil. Musela sa naučiť...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Zobudil som sa s tým najkrajším výhľadom, ako to šlo.
Maya sedela vedľa mňa, moja hlava na jej boku, kým niečo čarbala do čierneho zošita. Vyzerala tak pokojne, že mi bolo až ľúto, keď si všimla, že už som hore.
"Dobré ráno." Usmiala sa na mňa a zatvorila zošit.
"Čo v tom je?" Kývol som naňho hlavou.
"Nič." Zakývala hlavou a ja som vedel, že klame.
Chcel som sa znova spýtať, ale to ma rýchlo prešlo, keď si zamotala prsty do mojich vlasov. Oh môj bože. Prečo je to ten najlepší pocit?
"Som rada, že si vstal. Eddie mi písal či by som nemohla zastúpiť jedného z našich barmanov na obed. Musím sa ísť pripraviť." Povedala, jej ruka stále v mojich vlasoch. Kedy sa zo mňa stalo šteňa? Viete čo? Ani ma to nezaujíma.
"Koľko je hodín?" Obmotal som si ruky okolo nej a zaboril si hlavu do jej brucha.
"Neskoro." Zasmiala sa. "Mali by sme vstávať."
Jej slová si odomňa vyslúžili iba nesúhlasný ston. Nechcem sa odtiaľto pohnúť.
"No tak Sebbie, potrebujem sprchu." Potľapkala ma po chrbte a ja som zdvihol hlavu a zamračil sa na ňu.
"Nevolaj ma tak." Chytil som jej ruku a vrátil mi ju naspäť do vlasov, kým som si znova ľahol.
"A ako chceš, aby som ťa volala?" Zasmiala sa.
"Acker. Mám rád, keď ma tak voláš."
"Nie Sebastian?"
"Voláš ma Sebastian, keď si na mňa nahnevaná alebo opitá, takže nie, nevolaj ma Sebastian."
"Vieš o tom, že to je tvoje meno, že?"
"Maya." Povedal som varovným tónom. "Pokúšaš sa ma vytočiť? Pretože ak áno, funguje to. A viem ťa uistiť, že ak budeš pokračovať, jediné miesto kde pôjdeš, je posteľ. Žiadna práca."
"Neviem či to mala byť hrozba, ale znie to ako lepšie trávenie času."
"Nepokúšaj ma." Zdvihol som k nej pohľad. Maya sa usmievala od ucha k uchu.
"Prepáč, Acker. Už sa to nestane." Sklonila sa ku mne a pobozkala ma na čelo. "Ale naozaj musím vstať."
"Fajn." Z úst sa mi vydral nesúhlasný ston a posadil som sa. "Sprcha." Ruky som si položil na kolená a postavil sa.
"Spoločná?" Nadvihla obočím. "Naozaj nechceš, aby som šla do práce, čo?" Postavila sa a zasmiala sa.
"Je to možnosť?" Nadvihol som obočím.
"Nie." Sklonila sa ku mne a pobozkala ma. "Nenahnevala by som sa, ak by si spravil raňajky." Žmurkla na mňa a začal kráčať do kúpeľne.
"Chceš vajíčka s celou alebo iba polkou škrupiny?" Zakričal som za ňou a ona sa iba zasmiala.
