Štyri roky. Je to tak dlho, čo Sebastian videl sestru svojho najlepšieho kamaráta, Mayu. Bolo to najmilšie sedemnásťročné dievča, aké ste kedy stretli. Teraz? Nie tak moc.
Jej brat Theo sa odsťahoval a celý jej svet sa potom zrútil. Musela sa naučiť...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Nezažmúrila som oči od kedy som sa v noci zobudila a využila toho. Vytratila som sa z bytu skôr, ako sa Acker zobudil. Asi ma zabije, keď zistí, že nie som v izbe, ale v tento deň, radšej by som bola mŕtva.
Odišla som na druhú stranu mesta, len aby som bola dostatočne ďaleko od všetkých a nenarazila do nikoho známeho. Chcem byť sama.
Zapila by som najradšej svoje pocity v hocičom, ale neviem ako by to so mnou skončilo.
To, že môj mobil je stále na polícii a ja nemám nový mi iba vyhovuje. Julie by mi stále volala a ubezpečovala sa, že som v poriadku.
Samozrejme, že by som jej povedala, že som. Nebudem ju zaťažovať mojimi pocitmi.
A nie je to tak, že by som vôbec vedela zo seba niečo dostať.
Dokonca aj počasie mi dnes zaželalo jedno veľké 'naser si'. Začalo pršať pred hodinou a nevyzerá, že by to v blízkej dobe prestalo.
Prezerala som si okoloidúcich ľudí spoza skla v takmer prázdnej kaviarni. Niektorí utekali, aby sa skryli pred dažďom, a niektorí si pomaly vykračovali.
Premýšľala som nad tým aké sú ich životy.
Okolo ľudí prechádzame každý deň a málokedy si uvedomíme, že každý s nich má život. Problémy, o ktorých nehovoria. Pocity, ktoré nevedia vysvetliť.
"Môžem vám doliať?" Odtrhla som pohľad od okna, keď prehovorila staršia žena s nádobou kávy vedľa mňa. Mala ryšavé vlasy a zelené oči. Nemohla mať viac ako štyridsať.
"Áno, ďakujem." Pokusila som sa o úsmev, keďže vyzerá strašne milo.
Doliala mi kávu do prázdneho pohára a stratila sa niekde za mnou. Nečakala som, že sa ale vráti s muffinom a položí ho predo mňa.
Než som stihla niečo povedať, prehovorila. "Na účet podniku." Usmiala sa. "Keďže ste náš jediný zákazník."
"Čože?" Rozhliadla som sa po kaviarni a zistila, že hovorí pravdu. Myslela som si, že tu ešte niekto so mnou je, ale očividne som sa mýlila. "Oh."
"Vadilo by vám, ak by som si prisadla." Usmiala sa na mňa s tým najpríjemnejším úsmevom a ja som ju nemohla odmietnuť.
Prikývla som a Angelina, viď jej meno na menovke, si sadla naproti mne.
"Dnes to vyzerá, že bude pršať celý deň." Zapozerala sa na ulicu.
"Káva tak ale chutí lepšie." Pokúsila som sa o vtip, čo fungovalo, keďže to vykúzlilo úsmev na jej tvári.
"V tom prípade nech prší aj celý týždeň." Zasmiala sa.
"Možno bude." Nadvihla som ramenami.
"Pre niekoho vo vašom veku, vyzeráte naozaj smutne." Oh, takže je to vidno až tak. Dobré vedieť. "Nemali by ste byť niekde, užívať si života?"
