Štyri roky. Je to tak dlho, čo Sebastian videl sestru svojho najlepšieho kamaráta, Mayu. Bolo to najmilšie sedemnásťročné dievča, aké ste kedy stretli. Teraz? Nie tak moc.
Jej brat Theo sa odsťahoval a celý jej svet sa potom zrútil. Musela sa naučiť...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Posral som to.
Posral som to tak zle, že radšej by som bol zoči voči so svojím vlastným otcom, ako vidieť Mayu znova plakať.
Prečo som sa pýtal? Vedel, že to nebude ľahké pre ňu povedať, ale aj tak som sa spýtal. Aký veľký idiot môže jeden človek byť?
Bola tichá zbytok cesty lietadlom a aj autom k jej bytu.
Zabíjalo ma to.
Bola stratená vo svojej vlastnej hlave a ja som s tým nemohol nič spraviť.
Všetko čo povedala...začala mi dávať zmysel. Dôvod, prečo sa chová niekdy ako sa chová. Prečo nechce nikoho k sebe pustiť. Pretože to spravila a stratila ho.
Ak by som mohol, vlepil by som Christianovi, iba preto, pretože ju odpustil. Aj keď to nebola jeho vina.
Hovorím blbosti, ja viem. Moja hlava si ale teraz prechádza nejakým obdobím.
"Udobrili? Ano. Vyplakali? Ak Maya vyroní niekedy slzu, niečo bude poriadne zle." Počul som v hlave hlas Julie, keď mi to hovorila.
Viac ako raz som chcel niečo povedať, keď sme sedeli v aute, ale nechcel som to zhoršiť.
Sľúbil som, že to, čo sa povedalo v lietadle, tam aj ostane. Nepotrebujem, aby na mňa ešte začala kričať, že som klamár.
"Maya?" Konečne som prehovoril, keď som zatváral dvere na jej byte, a ona kráčala do jej izby.
Zastavila sa, jej ramená stuhli a pomaly sa otočila. Vyzerala unavene. Nie fyzicky, ale psychicky.
"Si hladná?" Vydýchla si pri mojej otázke. Uvoľnila sa a dokonca sa pokúsila aj o úsmev.
"Nie, ale ďakujem."
"Dobre." Prikývol som, ale ani jeden z nás sa nepohol. Stáli sme od seba pár metrov a pozerali sme jeden na druhého.
"Uhm..." Zapozerala sa od zeme, než ku mne naspäť zdvihla pohľad. "Neskôr by som chcela ísť za Julie k Eddie's. Nemusíš ísť, iba ti to oznamujem."
"Pridám sa. Potrebujem drink."
"Dobre." Zahryzla si do pery a pomaly sa otočila a zašla do svojej izby.
"Dobrá práca, Sebastian." Povedal som potichu pre seba. "Môžeš byť vôbec viac trápny?" Zakýval som hlavou a hodil sa na gauč.
Všimol som si, že mi zavibroval mobil, ale nechal som to tak.
Potrebujem si usporiadať myšlienky.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
