Štyri roky. Je to tak dlho, čo Sebastian videl sestru svojho najlepšieho kamaráta, Mayu. Bolo to najmilšie sedemnásťročné dievča, aké ste kedy stretli. Teraz? Nie tak moc.
Jej brat Theo sa odsťahoval a celý jej svet sa potom zrútil. Musela sa naučiť...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Nemyslím si, že som videl Mayu niekedy viacej kľudnejšiu. Ani keď bola s Julie.
Viem, že by som nemal byť v jej izbe. Ak by vedela, že za ňou stojím, zobrala by na mňa pálku.
Na moju obranu, klopal som. Bolo to ale zbytočné, keďže má na hlave slúchadlá a hudbu počujem až ku dverám.
Sedí za stolom, otočená mi chrbtom, s ceruzkou v ruke a niečo kreslí. Nechcem k nej ísť bližšie, keďže by si ma mohla všimnúť a potom by som mal problém.
Aspoň na chvíľu si ale môžem vychutnať tento pohľad.
Pramienky vlasov jej padajú z vysokého drdola a na sebe má veľké čierne tričko a kraťasy, ktoré vidno keď iba sedí. Jej noha sa nadvihuje a dopadá na zem v rytme hudby.
Vyzerá tak sústredene. Naozaj by som chcel vidieť čo kreslí, ale zatiaľ mi stačí ju takto vidieť.
Každý deň vidím inú stránku Mayi a musím povedať, túto mám radšej ako ktorúkoľvek pred tým. Neviem prečo.
Je na tom niečo fascinujúce. V jeden moment je kľudná, stratená vo vlastnej hlave. A v druhý je schopná vybuchnúť ako sopka.
Všetko v jednej osobe. V malej Mayi.
Jej ruka sa pohla k mobilu, ktorý mala po ľavej strane, a zdvihla ho, aby videla obrazovku. Možno čas, možno správu.
Položila ho naspäť na stôl a odložila ceruzku. "Stále nevieš čo je súkromie." Prehovorila, čo ma mierne vyviedlo z miery. Ako vie, že som tu? Nedala si dole ešte ani slúchadlá.
Mobil. Videla ma v odraze obrazovky. Samozrejme.
Otočila sa na stoličke a zložila si slúchadlá. "Niečo chceš?"
"Prišiel som sa spýtať čo máš na dnes v pláne."
"Nepozrel si sa do môjho denníčka?" Sarkasticky povedala. "Je streda. Eddie's je zatvorené. Mám voľno." Otočila sa naspäť k stolu a zatvorila čiernu knihu, do ktorej kreslila.
"Takže žiadny plány." Uznal som.
"No nie si ty múdry?" Odfrkla si.
"To a ešte dosť veľa vecí." Nadvihol som ramenami. "Je tu seriál, ktorý sme nedokončili. Pridáš sa?" Nemám náladu dneska niekde ísť. Iba si sadnúť, možno objednať nejaké jedlo a oddychovať. Bolo to pár šialených posledných dní.
"Prečo nie." Zdvihla sa a odložila zošit do šuflíka, než ku mne prešla. "Ale chcem pivo."
"Je jedna hodina poobede." Zasmial som sa.
"Je to súdenie, čo počujem v tvojom tóne?" Zamačila sa a ruky si preložila cez prsia.
"Neopovážil by som sa." Zdvihol som ruky do obranného gesta.
