Štyri roky. Je to tak dlho, čo Sebastian videl sestru svojho najlepšieho kamaráta, Mayu. Bolo to najmilšie sedemnásťročné dievča, aké ste kedy stretli. Teraz? Nie tak moc.
Jej brat Theo sa odsťahoval a celý jej svet sa potom zrútil. Musela sa naučiť...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Konečne. Odchádzame.
Pred pár minútami som dostal správu od Thea, že sa mám zbaliť a prísť k Mayi.
Netrvalo mi to dlho, keďže som sa ani nevybalil. Bolo to dobré rozhodnutie.
S cestovnou taškou som stál pred Mayiným bytom a čakal, kým mi niekto otvorí.
"Si tu rýchlo." Zamračil sa Theo, keď otvoril konečne dvere a pustil ma dnu.
"Som nadšený sa vrátiť naspäť do New Yorku. Čo iné mám povedať?" Zasmial som sa a vošiel do bytu.
Theo sa okolo mňa prešmykol a zamieril do jeho izby, predpokladám. Tašku som nechal položenú na zemi a nasledoval ho. Oprel som sa o rám dverí a pozeral sa na Thea, ako sa balí.
"Kde je tvoja sestra?" Zo zvedavosti som sa spýtal.
"Neviem. Odišla a nepovedala kam." Povedal akoby to bolo nič, ale niečo očividne nie je v poriadku.
"Takže si sa s ňou rozprával o Lune. Nezobrala to dobre? To preto odchádzame?" Nie že by som sa sťažoval.
"K tomu nedošlo." Prešiel znova ku skrini a vybral z nej veci, ktoré uložil do tašky.
"Nechápem to. Nie je to dôvod, prečo sme vôbec tu?" Čím dlhšie tu som, som viac a viac zmätený.
"Bola v nemocnici, Sebastian." Zastavil sa a otočil sa na mňa. "Bola v nemocnici a ja som to nevedel." Po prvýkrát za celé roky vidím vinu v jeho očiach. "Posral som to."
"No tak, nie je to tvoja vina. Ako si to mal vedieť?"
"Pretože mi volala." Ups. "Volala a ja som nezdvihol." Sklonil hlavu a tuho zatvoril oči. "Bola chyba tu prísť. Iba som všetko zhoršil."
"Necháp ma zle, stále chcem odísť, ale to naozaj odchádzaš, pretože si sa vzdal?" Toto neznie ako Theo.
"Povedala mi, aby som vypadol. Čo mám robiť? Je očividné, že so mnou nechce nič mať."
"Takže áno, vzdávaš sa." Uznal som. "Nemyslel som si, že sa niekedy dožijem tohto dňa." Zasmial som sa.
"Myslíš si, že je to vtipné? Práve som stratil svoju sestru."
"Presne toto je tvoj problém." Odpichol som sa od steny. "Stále ju považuješ za malé dievča, ktoré si kedysi poznal. Či sa ti to páči alebo nie, ona už nie je dieťa. Prečo sa s ňou neskúsiš porozprávať ako so sebe rovným."
