Rande mimo civilizáciu

Takže rodinka... ideme na dovolenku!

12.6.streda,   07:05

Otec hneď zrána zvolal rodinnú poradu, čo ma dosť zdesilo. Ešte nikdy sa v našej rodine neudial taký hrozný prečin, aby sa rodina musela schádzať takto skoro. Keď som vstala na rachot budíka a obliekla sa, vítali ma v kuchyni usmievajúce sa tváre rodičov a Sereny, z ktorej pohľadu som vyčítala, že by tu vážne sedieť nechcela. Naschvál som sa na ňu ešte sladko usmiala, za čo som si vyslúžila jej dokonale prepracovaný vražedný pohľad. Posadila som sa na stoličku vedľa nej a zadívala sa som sa na stôl. Nikdy som nemohla pochopiť, ako my dve môžeme byť sestry. Ani trochu sa na seba nepodobáme. Serena má zlaté vlasy vlniace sa pod lopatky a snehovo bielu krásnu pleť, na ktorej jej svietia dve krásne zeleno-modré oči. Veľa jej toho závidím. Ja mám dlhé rovné karamelové vlasy a modré oči s odleskami sivej. Moja pleť je nanič...priam ju neznášam a rada by som si ju občas zoškrabala z tváre a nasadila si novú. Nie je extrémne škaredá, ale s pleťou Sereny sa rovnať rozhodne nemôžem. Okrem iného, so Serenou máme totálne iné povahy. Ona je čistá hysterka a ja som taký malý pohoďák. Jednoducho sa vecami až tak strašne netrápim. Som celkom po otcovi. On vďaka svojej chladnej hlave je skvelým šéfom firmy a ešte lepším ockom. To mama je presný opak. Šalie z každej maličkosti, ale aj tak je to tá naj mama na svete. Vzhľadom sme na tom úplne rovnako. Serena je čistá mama – krásna a šarmantná blondína. A ja som zas čistý otec. Strašne sa na seba podobáme.

„Ehm..," vyrušil ma zo zamyslenia ocko, „takže, rodinka, dal som si vás zavolať, aby som vám niečo oznámil." Napäto som čakala, čo nám ocko povie. Vyzeral byť s mamkou taký nadšený, že nás naťahuje. Nasadil ten svoj lišiacky úsmev a nahlas nám oznámil: „Ideme na špeciálnu dovolenku!" Serena od nadšenia zvýskla a objala ma ako skutočná sestra. Asi musela mať skutočne radosť, lebo my sa objímame málokedy. Nevravím, aj mne poskočilo moje malé srdiečko od radosti, ale chcela som, aby ocko definoval slovo ,špeciálna,. Zatiaľ, čo Serena od radosti pobehovala po kuchyni, ja som sa zahľadela na ocka a spýtala som sa: „Aká špeciálna dovolenka?" Mamina sa pritúlila ku ockovi a šepla mu niečo do ucha. On sa zase len usmial a pozrel sa na mňa. Užíval si, ako ma drží v neistote, ale nakoniec vybral z vrecka saka malú brožúrku a podal mi ju. Len čo som ju uvidela, srdce mi zaplesalo.

„Úprimne, na túto dovolenku pôjdeme až o mesiac, ale chcel som vám to povedať. Pri príležitosti mojich narodenín sa firma rozhodla poslať ma na túto dovolenku a ja som to s radosťou prijal. Samozrejme tam ideme všetci. Bude to skvelá dvojtýždňová plavba po Stredozemnom mori so zastávkami po rôznych historických pamiatkach. Keď mi toto hovorili v práci, vzal som to už len kvôli tebe, Miranda." Žmurkol na mňa. Áno, milujem históriu a dejepis. Teda aspoň niektoré časti dejepisu. Napríklad antiku milujem. Je to moje hobby. Čím sa však svet viac vyvíjal, tým menej ma tá história na hodinách dejepisu bavila. Teraz som však vedela, že tým žmurk mal ocko na mysli presne toto. Grécko. Tam mi leží srdce. Vlastne som tam nikdy nebola, ale je to môj životný sen. Sen, ktorý sa mi už onedlho splní. V brožúrke som sa dočítala, že máme ísť aj do Talianska. Tam som teda bola, stále však túžim vrátiť sa tam. Asi tá moja minca vhodená do fontány DiTrevi nebola zbytočná. Ja som z toho celého pochopila jednu časť a Serena zase tú druhú.

„Bude tam aj bazén? Super! Potrebujem nové plavky!" zhíkla a prekvapene sa zahľadela na mamku. V ohľade móda si dokonale rozumeli. Ja som sa na ňu iba ironicky uškrnula. „Máš pravdu! Tá plná skriňa plaviek ti totálne nestačí!" Odula sa a vypochodovala hore schodmi do svojej izby. Ešte než zatreskla dvere stihla mi zakričať: „Len preto, že ty vyzeráš, akoby ťa vytiahli z mixéru, neznamená, že tak musím vyzerať aj ja!" Tresk! Serena sa so mnou zase teatrálne nerozpráva. Mamina si myslí, že to naše podpichovanie sa je nedospelé a hlúpe, no otec sa ide občas pretrhnúť od smiechu z mojich sarkastických výmyslov. Veď aj on ich má plnú hromadu. Preto mi aj teraz pohľadom naznačil: Trefa! Mamka sa však na mňa zadívala karamelovými očami a vzdychla si. Pozrela sa na hodinky a rýchlo mi do ruky strčila desiatu. „Ponáhľaj sa, prídeš neskoro do školy!" Mala pravdu. O dve minúty som sa mala s Jade stretnúť na ulici. Schmatla som desiatu a vybehla som do svojej izby. Ako by ste si asi predstavovali moju izbu? Sladkú ružovú? Ale čoby! Moja izba je celá tyrkysová a pekne priestranná. Potrpím si na malé hlúpostičky ako sú sošky, kvetinové dekorácie a iné. Toto všetko dokonale dopĺňa môj večný neporiadok, neustlaná posteľ, plagáty nacapené na skrini a na dverách a klavír. Nie som majster, ale rada si zahrám skladbu, ktorú mám skutočne rada. Klavír je pre mňa fajn aj vtedy, keď spievam a popri tom sa snažím skladať. Hudbu milujem a snažím sa jej venovať. O to isté sa snažím aj s tancom. Aj keď to možno znie náročne, všetko ma to fakt baví. Ale nad tým teraz asi nejdem meditovať, lebo sa fakt ponáhľam!