Rande mimo civilizáciu

"Stíš to, sakra!"

14:01

Oslobodenie! Škola skončila, než som sa nazdala. O dva dni ideme na výlet, takže sa fakt teším. Ideme do botanickej záhrady. Niečo pre mňa. Ako som sa tak tešila z pekného počasia a dobrého dňa (teda okrem tej lásky a Greenovej), vošla som do domu a začula som to najpríšernejšie, čo sa mohlo rinúť z prehrávača. Naši neboli doma a preto si Serena zmyslela, že tú jej nafintenú blbú hviezdičku musí počúvať celý dom, vrátane mňa. Luke Hemmings! Mladý speváčik, čo nedávno prerazil v súťaži talentov a naspieval jeden veľký singel, ktorý zaujal. Klasický postup. Má divný hlas a nechutné pesničky, ktoré naivne spievajú o láske. „I look in your eyes girl...." valilo sa z prehrávača a sestra si k tomu pospevovala. Vybehla som hore schodmi a vtrhla ako fúria do Sereninej izby.

„Stíš to, sakra!" zvrieskla som, aby som prekričala ten jakot z reproduktorov. Serena sa milunko usmiala a odvetila: „Ale no tak, nie je ten Luke jednoducho úžasný?" To už som mala v lícach červeň. Jediné, čo neznášam viac, ako pesničky toho manekýna, je počúvať ódy na jeho krásu. Fuj, hnus!

„Serena, prosím ťa, stíš to!" zopakovala som svoju prosbu. Serena sa pohla smerom ku prehrávaču, ale namiesto toho zvuk ešte pridala a škodoradostne sa uškrnula. Ja som sa iba nervózne stočila na päte a tresla dverami. Prebehla som cez chodbu do svojej izby. Schmatla som prvé cédečko, ktoré som našla. Pink. Okej, to môže byť. Spustila som play a dala hlasitosť takmer na najvyššiu. U mňa sa ozvala pesnička So What. Po chvíli sa ozval dupot a vo dverách stála naštvaná Serena. Rovnako milo som sa na ňu usmiala. Celý dom sa otriasal od hlasnej hudby toho úbožiaka a Pink.

„Stíš to!" zjačala sestra. Ja som presne ako ona iba pridala zvuk a znázornila som jej, že ju nepočujem. Ona však bola o čosi prchkejšia ako ja, a preto si začala raziť cestu ku prehrávaču. Sotila ma na posteľ a chystala sa stíšiť jedinú normálnu hudbu v dome. Ja som pohotovo schmatla vankúš a tresla som ju po hlave. Serena neotáľala a tiež si vzala svoju zbraň. Macíka z mojej postele. Hneď sa strhla tretia svetová vojna. O dušu sme sa trieskali, až kým nás neprerušil hlasný krik.

„Čo to má znamenať!" skríkla mama, ktorá sa na nás pozerala vo dverách. Hneď som stíšila hudbu.

„Miranda si nechce stíšiť tú svoju otrasnú hudbu!" žalovala Serena jej verziu príbehu. Ja som sa na ňu naštvane otočila. „Ja?!" Toto ma fakt dožralo, takže som pekne jačala. „To ty si s tým začala! Pekne som ťa poprosila a ty si odmietla!" Serena na mňa zazrela tými svojimi očami. „Jasné, a ty si musela pustiť hudbu rovnako ako ja!" odvrkla naštvane. Na to som sa ja usmiala.          

„A ako inak by som prehlušila tú otrasnú hudbu, ak sa to dá hudbou nazvať? Kúpila si mi snáď štuple do uší?" Bola by mi odsekla niečo fakt hnusné, ale zbrzdila ju mama. „Je mi jedno," začala celkom pokojne, „kto s tým začal. Podstatné je, že domáce väzenie máte obe!" dodala a odišla z izby. Serena na mňa hnusne zazrela a ešte vo dverách na mňa zrúkla: „To sa ti teda fakt podarilo! Filip ma konečne pozval na rande, a ja nemôžem ísť!" Ach áno, ďalšia jej veľká láska okrem Luka Hemmingsa. Filip! Melie o ňom pekne dlho, ale až teraz ju konečne pozval. Za iných okolností by mi to bolo asi ľúto, ale teraz som jej len odvetila: „Aspoň nebude mať ten chudáčik nočné mory." Serena sa zaškľabila a odišla. Ja som bola konečne sama.