Rande mimo civilizáciu

Žeby s každým fešákom prichádzala hviezda?

21:59

Bože, to bol teda deň! V skratke (ak sa to vôbec dá) ho opíšem. Bežala som v tých krásnych ružových plavkách k bazénu. Na pleci som mala kabelku s uterákom, opaľovacím krémom, mobilom a peňaženkou. Vtom mi v kabelke zazvonila esemeska. Čakala som, že Jade odo mňa bude vyzvedať zoznam (až celú nulu) mojich nápadníkov a uchádzačov o životnú lásku. Vybrala som mobil a mala som chuť šmariť ho rybám na hranie.

Ahoj, ako sa tam máš, kráska? David

Rozčúlene som zízala na displej a na správu v ňom. Odkiaľ má ten kretén moje číslo? Ako si dovoľuje ma otravovať na dovolenke? Kým som sa dokonale čertila, nevšimla som si, že predo mnou kráčajú ľudia do niekoho som veľmi šikovne vrazila. Kabelka mi spadla na zem a ja s ňou. Zdvihla som hlavu a uvidela ho. Rovnako zarazene sa na mňa pozeral svojimi krásnymi hnedými očami, potom sa doširoka usmial a podával mi ruku. Slnečné lúče sa mu pohrávali s čiernymi vlasmi a pekne mi posvietili na jeho dokonalú postavu. Okrem iného bol fakt super opálený. Chytila som sa jeho ruky a vstala som.

„Prepáč, nechcel som do teba vraziť.“ začal sa ospravedlňovať. Zohol sa, aby mi zdvihol kabelku. Ja som stála ako obarená a pozerala som sa naňho ako na zázrak. Ale on ním fakt bol.

„Nie, to bola moja vina. Hmm...ja...nedávala som pozor.“ prerušila som ho a koktala som, akoby mi niekto práve dal facku. Čo to so mnou je? On sa iba jemne usmial a predstavil sa: „Ja som Nick Howers. Teší ma, a ty sa voláš...?“ Asi videl, že som vykoľajená, ale zvládla som so seba vykoktať svoje meno. Nick vyvalil oči a spýtal sa: „Ty si dcéra Jamesa Nelsona? Zakladateľa firmy TECH UP?“ Nesmelo som prikývla. Pohli sme sa smerom ku bazénu a trochu sa zarozprávali.

„Čo ťa vôbec rozčúlilo tak, že si sa začala vrhať na nevinných turistov?“ zasmial sa a ja som sa začervenala. Opísala som mu situáciu s Davidom. Prikývol, ale nepovedal nič. Neskôr povedal niečo, z čoho som chcela skákať dva metre vysoko (podobne ako Serena, keď počuje nejakú novinu o tom narciskovi Lukovi).

„Ak dovolíš, tak vezmem vinu na seba.“ povedal. Nechápavo som sa naňho pozerala. Šibalsky sa usmial a vysvetlil mi to. „Ak vezmem vinu na seba, budem ti to musieť vynahradiť, napríklad pozvaním na koktail.“ Keby som mohla, skolabujem na mieste. Takto som len prikývla a dodala: „Som rada, že si dneska taký nešikovný, že zrážaš pasažierky lode.“ Začali sme sa smiať.

„No, vlastne som rád, že som zrazil tú jednu.“ milo povedala žmurkol na mňa. Počas celého pitia koktailu som musela svojím pľúcam pripomínať, že majú dýchať, lebo mozog mi teda pekne vynechával. Zistila som, že nemá rád mačky, čo je super, lebo ja tie chlpaté potvory neznášam. V hudbe sme sa tak úplne nezhodli. Aspoň nie v tej klasickej. Mne sa nesmierne páči aj klasika, ako napríklad Bach, Mozart či Chopin. V tomto bol on mimo. A škoda, že nepoznal moju obľúbenú skupinu Little Mix, ale uznal, že Christina Aguilera má úžasný hlas. Aspoň niečo. Demi Lovato som ani nestihla spomenúť. Dokonca sme sa občas nezhodli ani v niektorých pohľadoch na život. Ja milujem sarkazmus, on ho neobľubuje, ale zasmeje sa aspoň na mne. Nie je zlatý? Keď ma odprevádzal ku mojej kajute, srdce som mala niekde v krku, či pomaly v nose, ak sa to vôbec dá. Občas sa nám tak jemne dotkli ruky, čo bolo na jeden deň asi až moc. Ale načo protestovať? Prišli sme ku mojej kajute a ja som sa k nemu otočila, aby som sa s ním rozlúčila.

 „Tak ahoj.“ povedala som potichu. Neisto sa na mňa pozrel a potom sa ma spýtal: „Zajtra sme v Ríme, nie?“ Ja som prikývla a tešila som sa, že som na takejto super dovolenke. Rím. Nick. Ja v siedmom nebi.

„No, vieš,“ začal Nick, „v Ríme som už bol a viem, že pri fontáne DiTrevi je skvelá cukráreň. Zašla by si tam so mnou?“ Čo je to za otázku? Tak by som chcela kričať áno, teraz som však len celá červená odvetila: „Aj ja som tam bola a veľmi rada tam s tebou pôjdem.“  On sa šťastne usmial a nahol sa, aby mi dal pusu na čelo, keď tam vtrhla Serena! Tá má ale načasovanie!

„Hádaj, čo som čítala..ouuu!“ začala a zarazila sa. V tej chvíli som si dala záväzok, že sa naučím karate a Serena bude moje boxovacie vrece. Alebo si na nej začnem precvičovať voodoo. Nick sa odo mňa patrične vzdialil a zaželal mi pekný deň. Serena so mnou šarpala až do izby.

„Kto to bol?“ Zhora dole si ma premeriavala, asi či sa na mne niečo zmenilo. Ja som mala v lícach červeň a v očiach blesky. „Je to chalan,“ začala som naštvaná na pol sveta „ktorý by mi dal pusu, keby si tam nevtrhla, ty koza!“ Vrešťala som tak, že Serena zaspätkovala. Potom sa až priveľmi usmiala. Ja som sa zaškľabila, neskôr som sa už zľakla, že sa mení na klauna. Stalo sa však niečo, čo som od nej nikdy nečakala. Schmatla ma za ruky a nadšene zvýskla: „Všetko mi povedz a nevynechaj detaily!“ Páni! Chová sa ako pravá sestra. Kto by to bol povedal? Prerozprávala som jej všetko o našom stretnutí s Nickom, ako ma pozval na koktail a neskôr aj do kaviarne v Ríme. Serena bola až červená od radosti. Nakoniec som sa usmievala aj ja. „Ja som z neho mimo!“ dodala som nakoniec. Sestra iba prikývla. Chápala to, už len preto, aká nadšená bola z Filipa.

„No to teda, je fakt zlatý. Aj keď ja mám rada skôr modré alebo zelené oči, ale je naozaj pekný.“ To bola asi tá najmilšia vec, akú mi kedy povedala. Po tých desiatich minútach, čo sa venovala mne, sa opäť preladila do stavu ,Teraz ja,.

„Úprimne, mala som vážny dôvod, aby som ti prerušila rande.“ V očiach mala iskričky šťastia. „Chceš to počuť?“ spýtala sa ma. Nemala som na to až takú strašnú chuť, ale keď som sa mohla vyspovedať ja jej, tak jej to musím oplatiť. Keby Serena mohla, stepovala by. Asi od radosti. Alebo chcela ísť na záchod. To už neriešim.

„On bude tu! Príde sem! Juhúúú!“ jačala Serena. Poskakovala na mieste, akoby mala znova päť, či stále päť? „Kto príde?“ snažila som sa z nej dostať odpoveď.

„No on!“

„Kto?“ dožadovala som sa odpovede.

„Luke Hemmings!“

„Prosím?“ zbledla som ako stena. Buď blúzni Serena, alebo ja. Podišla som ku Serene a priložila jej ruku na čelo. „Asi máš horúčku, možno silný úpal.“ Strhla mi ruku z čela a hnusne sa zaškľabila. „Som v pohode,“ uzemnila ma, „a on tu naozaj príde. Na túto loď!“ Ble, je mi zle! Po takom peknom dni mi musí skaziť náladu? Serena asi videla, ako znechutene sa tvárim, lebo mi len zamávala a odišla z izby. V tranze som si sadla na posteľ a premýšľala o realite, ktorá je na jednej strane krásna (Nick) a na druhej strane šialená a hnusná (cvok Serena a Luke). Nechala som realitu na pokoji a napísala email Jade. Rozpísala som tam o tom, ako som sa spoznala s Nickom a ako som sa mýlila, a že karty to predvídali dobre. Napísala som tam aj o tom, že na túto loď má zavítať nejaká nafrnená hviezda. Odpoveď od Jade prišla celkom rýchlo:

Ahoj, to s Nickom ti prajem, ale nemusí byť tvoje definitívne rozhodnutie. ;) Je mi ľúto, že tam musíš byť so šialenou sestrou. Len aby si nám nedopadla rovnako. Prajem peknú dovolenku. Jade

Ale bude! No myslím tým Nicka a myslím si, že by to mohol byť on. Nie som si istá, ale dúfam. Už sa mi však zívať, idem spať.