Rande mimo civilizáciu

Čo robím v nemocnici?

13:09

„Prosím ťa, čo tam stále píšeš?“ spýtal sa ma Luke a nakúkal mi spoza ramena. Zaplesla som denník. „Niečo, čo ani ty nemôžeš čítať.“ Odbila som ho.                 

„Ahá, jasné, je to tvoj denníček, v ktorom na mňa spievaš ódy, však?“ uškŕňal sa. Sedeli sme na pláži a vychutnávali si toho druhého. Nikam sme sa nemuseli ponáhľať (ani len z tohto ostrova). I keď musím priznať, že do toho pohotovostného balenia na člne by mohli pribaliť šampón, mydlo a deodorant. Bolo by to od nich milé. Asi pošlem sťažnosť na nedostatočné vybavenie záchranných člnov.

„Povedal som ti už, aká si krásna?“ prerušil moje myšlienky. „Dnes už dvadsaťtri ráz.“ Odvetila som, no zakaždým, keď to povedal, začervenala som sa rovnako. 

13:15

„Luke, ja niečo počujem,“ strhla som sa. Prisahala by som, že som totiž začula helikoptéru. A potom som ju aj uvidela. Začali sme zbesilo mávať. Ale mne sa nejak čudne podlamujú kolená a z lásky to teda nie je.

9.7.  6:27

Ježišmária! Ja som v nemocnici! Prečo som, sakra v nemocnici! A došľaka, mne sa to všetko iba snívalo? Nie, veď mám predsa všetko v denníku. A nejaký milý človek ho nechal ležať na stolíku vedľa mojej postele. Preboha, dúfam, že ho nikto nečítal! To by len bolo, keby sa dozvedeli o mojej ostrovnej afére!

Na mojej posteli bol uviazaný jeden balónik s nápisom: Vylieč sa skoro! Na stolíku trónila čierna pohľadnica. Vedela som, že je od Jade. Stálo v nej:                  

Prajem skoré uzdravenie! A hneď ako sa vrátiš domov, všetko mi povieš! PS: Dúfam, že z teba teraz nebude Spiderman! ;)

Moje uštipnutie! To to bolo? Ale veď ten pavúk ma uštipol asi pred piatimi dňami, neviem to presne, lebo to mám v hlave kúsok rozmazané. No najviac ma zaujala váza, ktorá stála na stolíku. Bola v nej kytica modrých ruží! Niekto skombinoval moje obľúbené kvetiny a moju obľúbenú farbu! Schmatla som kartičku, ktorá na kvetoch visela.

Vylieč sa mi skoro, moja krásna spiaca princezná! Milujem ťa! Luke

PS: Myslíš, že budeš mať schopnosti ako Spiderman?

Hneď na to som sa začala smiať. Tak fajn, môj chalan a moja naj kamoška si budú rozumieť. Počkať, fakt som napísala môj chalan?Juhúúúúúúú!

7:05

„Ahoj, zlatíčko, ty si sa prebrala?“ zašepkala mamina a vošla do mojej izby. „Áno, mami. Ahoj!“ zvolala som nadšene. Síce som sa mala na neplánovanej dovolenke báječne, ale aj tak, rodina je rodina. „Mami, čo sa vôbec stalo?“

„Nemala by si mi to povedať ty? Pokiaľ viem, ty si sa vytratila bohviekde na tri  dni a spôsobila mi tým infarkt.“ Ach jaj, mama sa na mňa hnevá. Tak som spustila, ako som sa zoznámila s Lukom, ako sme prežili tie (žeby len štyri? Mne to prišlo ako večnosť) dni. Detaily typu: bozkáva dokonale, má nádherné oči, videl ma len v spodnom prádle, miluje ma a ja jeho; som si nechala pre seba. Ale mojej mame nič neunikne. „Ten ti asi poriadne poplietol hlavu, čo?“ uškrnula sa. Ja som ostala celá červená. „Ako...“

„Celá žiariš a v očiach máš iskričky, keď o ňom rozprávaš. Ale veď aj ty si mu poplietla srdce.“ Začudovane som sa na ňu pozrela. „On tu bol?“

„Nie, v posledných dňoch nemohol, aj keď veľmi chcel. Novinári a tlač sú nevyspytateľní.“ Zachmúrila som sa. „Ako teda vieš, že som mu poplietla city?“ Mamka sa zasmiala. „Ospravedlňujem sa, ale keď som uvidela ruže tvojej obľúbenej farby, tak som si musela prečítať kartičku.“ Ozelenela som. Doslova. „V akom meste to sme?“ opýtala som sa po chvíľke. „Londýn, zlatíčko. Sme doma.“ Prekvapene som pootvorila ústa. „Zrušili ste kvôli mne dovolenku?“ spýtala som sa. „Tak trochu. Serena nebola nadšená, ale všetko ju to prešlo vo chvíli, keď zistila meno tvojho nápadníka.“ Musela som sa zasmiať.          

„Mami, ten pavúk, nebolo to nič vážne, že?“ skrslo mi v hlave. Mama pokrútila hlavou. „Nie, väčšinu času si spala hlavne kvôli vyčerpanosti tela. A pavúkov jed nie je smrteľný ani nič podobné, len proti nemu museli dať sérum, aby nenarobilo zbytočnú škodu.“ Prikývla som. „Mala by si ešte spať.“ Pokrútila som hlavou. „To je v poriadku. Som strašne hladná, poriadne jedlo mi začalo chýbať vcelku skoro.“ Mama sa pousmiala. „Už mi nikdy nemôžeš takto zmiznúť, dobre?“ prosila ma so všetkým svojím materinským citom, ktorý mala. Objala som ju a bola som rada, že je pri mne. Na otca sa možno podobám viac, ale stále som jeho „malé dievčatko“.

„Mami, videl tie kvety otec?“ spýtala som sa s obavami v hlase. Mama sa zasmiala. „Áno, videl. A nebol bohvieako nadšený, ale usúdil, že keď ťa dokázal ten chlapec udržať nažive na opustenom ostrove, tak to s ním nebude až také zlé. Nech už jeho meno bude visieť aj na všetkých plagátoch.“ Musela som sa smiať. Vtom však zavŕzgali dvere a mne poskočilo srdce. A potom moje nadšenie zase spľaslo. „Ahoj, sestrička!“ zvolala Serena. Usmievala sa od ucha k uchu. Akoby jej dovolenku nikdy nezrušili. „Ahoj,“ odzdravila  som. Serena docupkala ku mojej posteli a žiarila ako prskavka. „Mami, mohla by si nás na sekundu nechať?“ poprosila Serena. Mama na ňu žmurkla a vstala z postele. „Nie, mami, nechoď!“ protestovala som, lebo Serena je horšia ako výsluch na FBI. To už ale mama zavrela dvere mojej izby. Ach jaj.

„Takže ty tak? Urobíš si dovolenku bez rodiny so sexi chalanom a ja o tom neviem?“ škerila sa moja milovaná sestra ďalej. Zrak jej padol na moje modré ruže. „Tak počkať, tie kvety tu predtým neboli.“ A už siahala po kartičke. Nech by sme sa mlátili akokoľvek, tak by vyhrala. Tak som neprotestovala. Otvorila kartičku a onemela. „Teda... vedela som, že sa niečo stalo, ale toto? Vy ste spolu spali?“ vyrazila mi sestra dych. Hodnú chvíľu mi trvalo, než som zo seba vysúkala ,nie,. Ale ani ďaleko sme k tomu nemali. „A ty jeho? Zaľúbila si sa doňho?“ spýtala sa ma. So spokojným úsmevom na tvári som jej kývla. Serena skričala citoslovce: „Juchúúúúú!“ a objala ma. Potom sa na mňa zamračila. „Dnes odchádzaš z nemocnice, ale takto z nej neodídeš!“ razantne povedala. „Prečo?“ opýtala som sa a hneď som tú otázku ľutovala. Serena mi podala zrkadielko a ja som sa normálne zľakla. Panebože, Luke musí byť asi svätý, že sa do mňa zaľúbil, keď som bola v takomto stave. A preto som vyslovila vetu, o ktorej som si myslela, že ju nikdy nevyslovím. „Serena, môžeš ma nalíčiť.“