Love From Past - stylinson |book two| ✔

Part eight

Po tom, čo Louis povedal Harrymu, že je zasnúbený, kučeravec odišiel, akoby miestnosť horela. Bez slova vybehol a už ho Louis viac v nemocnici nevidel. 

Klamal Harrymu. Noaha nevidel niekoľko týždňov a prišiel len kvôli tomu, že sa dozvedel, že je Louis v nemocnici. Kedy by mali čas sa zasnúbiť? A Louis by s tým nikdy nesúhlasil, aj keď v ňom kvitla túžba usadiť sa, mať dom so záhradou na ktorej by pobehoval pes a možno malé deti. 

Odvtedy čo Harry tak vyplašene vybehol z Louisovej izby, nebjavil sa. No Louis nevedel, že každé ráno pred tým, ako šiel Daniela zaviezť do školy sa zastavil v nemocnici, aby zistil, či sa Louisovi niečo nestalo. Každý večer myslel pred spaním len na ich hádku a jeho výbuch hnevu, na ten pohľad, keď mu Louis povedal, že je zasnúbený... nemohol spávať. V snoch videl Louisa v bielom obleku, ako sa na neho usmieva a stojí pred úradníkom, ktorí by ich mal zosobášiť. No potom sa Louis pozrie zaňho, kde stojí Noah a ten prejde cez Harryho akoby tam ani nebol. Na to sa Harry s lapaním po dychu zobudí celý spotený a zmätený.

Louis dúfal, že pri prepúšťaní z nemocnice bude pri ňom Harry, no bol tam len Noah a Niall so Zaynom. Liam už odcestoval späť do Londýna. 

"Dnes sa bude oslavovať!" zvolal spevavo Niall, keď vzal do ruky Louisovu športovú tašku, v ktorej mal oblečenie. 

Louis sedel na kraji postele, nohy sa mu hojdali cez okraj a ruky mal položené vedľa stehien. Vzhliadol a s nadvihnutým obočím sa pozrel na blodniaka, ktorý poskakoval ako keby to bol práve on, koho prepustili. "A čo by sme mali oslavovať?"

Niall prestal poskakovať a pozrel sa na neho s prísnym pohľadom. "To, že ideš konečne po týždni domov!"

"Hm, zajtra mám sedenie s tým blá-"

"Nie je to blázon, Lou," povedal pokojne Zayn, sediaci na nepohodlnej zelenej stoličke pri malom stole pod televíziou zavesenou na stene. "Je to psychiater, ktorý ti pomôže."

"Čo ak pomoc nechcem?"

Niall pregúľal očami a kývol Zaynovi, aby sa postavil. "Dobre vieš, že tú pomoc potrebuješ, aj keď to nechceš. Pochop, Lou, už viac ťa tak nechcem nájsť," povedal ticho blodnie a podišiel k brunetovi bližšie, na čo chlapec sklonil pohľad k hojdajúcim nohám. "Nechcem, aby som prišiel o môjho najlešpieho kamaráta s vedomím, že som s tým mohol niečo robiť, no neurobil."

Louis si povzdychol, zoskočil z postele a objal Nialla najpevnejšie ako len mohol. "Mám ťa rád, Ni."

"Aj ja teba."

"Hej, hej."

Zrazu sa medzi nimi objavil pár rúk, ktorý ich od seba odťahoval. Louis sa pobavene zasmial, keď sledoval Zaynov nervózny úsmev a zvláštny pohľad, ktorý mu venoval. Niall si len bezradne povzdychol.

"No, poďme už."

"Máš pravdu, ten sterilizovaný vzduch neprospieva mojej pleti," povedal Louis a prešiel si rukou po tvári. Obaja chlapci, ktorý ho čakali na chodbe, sa zasmiali a pobavene pokrútili hlavou. 

~

"Čo tu robíš?" bola prvá veta, ktorú Louis vyhŕkol, keď odomkol dvere Niallovho a jeho bytu. V chodbe si nevšimol známe sivé topánky, preto skoro dostal infarkt, keď videl sediacu postavu muža na pohovke pred televíziou.

Muž sa odvártil od obrazovky a usmial sa na Louisa, stojaceho medzi dverami.

"Oh, som rád, že si konečne doma," povedal.

"Tak prečo si ma neprišiel navštíviť do nemocnice?" spýtal sa Louis cez zaťaté zuby. Nechcel byť naňho hnusný, no nedával mu na výber. Jeho prítomnosť ho začala iritovať.