Love From Past - stylinson |book two| ✔

Part four

Harry zízal na hodiny vo svojej pracovni. Dan ani Amelie ešte nie sú doma. A už tu mali byť pred dvoma hodinami, pomyslel si trpko Harry. Možno išli na nákupy alebo sa Amelie zdržala u kamarátky. No niečo Harrymu hovorilo, že to tak nie je.

Čo ak sa im niečo stalo?

Oh, samozrejme, že sa Harry skôr bál o svojho syna, než o Amelie. Podľa Harry mohla aj zomrieť. Fajn, nebolo by mu to až tak jedno, ako si nahováral, a nie je predsa nejaké zviera, ktoré by niekomu želalo smrť, ale viac sa bál o Daniela ako o Amelie, no to je pochopiteľné.

"Ak neprídu do pol hodiny, zavolám jej," zašomral si popod nos kučeravec a pozrel sa na veľké tikajúce hodiny, ktoré vyzerali starožitne, no neboli. Bol to len výmysel Amelie, ktorá chcela, aby bol dom v starožitnom nádychu.

No Amelie sa vôbec nechystala domov, ani zďaleka. Daniel sedel na lavičke pred šatňou, zbalený a pripravený ísť domov, pretože mal ešte mnoho úloh zo školy, ktoré si musel urobiť. No mama mu jasne prikázala sedieť a nepohnúť sa, pokým sa nevráti.

"Myslím, že sa nemám o čom s vami baviť," povedal Louis a otočil sa, zastavil ho však pevný stisk na jeho zápästí. Upravené červené nechty sa mu zarývali do jemne pokožky nad zápästím. "Pustite ma."

"Nepustím ťa, pokým sa neporozprávame."

Louis prižmúril oči a pozeral sa striedavo na svoju ruku a jej oči. "Nemáme sa o čom baviť."

"Vážne? Ja si myslím, že máme. Je tu mnoho vecí, ktoré si musíme objasniť."

"Nie, nemáme," povedal pevne a vytrhol si ruku z jej pevného zovretia. Amelie stisla pevne svoje výrazne narúžované pery a premerala si Louisa od hlavy po päty. Akoby nestarol, pomyslela si, keď videla, že už má skoro tridsať a ešte stále nemá vrásky na tvári. Vo vlasoch ani stopa po šedinách a namiesto ochabnutej kože sa mu pod tričkom rysovali pevné svaly. Už vedela, že má veľmi silného súpera, no bola odhodlaná nevzdať sa. Aj ona má predsa svoje prednosti. Nemá síce až tak výrazne modré oči, vystupujúce lícne kosti, pevný zadok či tetovania, no mala prsia a ženské krivky, ktoré tiež neboli Harrymu lahostajné. No niečo jej vo vnútri hovorilo, že nemala na kučeravca taký vplyv ako muž pred ňou.

"Pozri sa, nemám čas sa s tebou o tom alebo oňom baviť. Mám ešte niečo na práci a som presvedčený, že Daniel má mnoho úloh do školy," povedal ticho, bez akého koľvek náznaku emócii.
Amelie sa k nemu priblížila a zacítila príťažlivú pánsku vôňu. "Vôbec sa nemusíš zaujímať o Daniela, pretože to je môj a Harryho syn," zasyčala.

Louis ignoroval ten nepríjemný pocit, pocit bolesti, ktorý mu zrazu vzrástol v hrudníku. Videl v Danielovi Harryho. Nemohol si povedať, že Amelie ho klame a že to dieťa aj tak nikdy nebolo jeho a nadarmo, zbitočne odišiel pred rokmi z Harryho bytu. No, bohužiaľ, bola to pravda a to Louisa ranilo viac, než bodnutie nožom do srdca. To pomyslenie, že človek, ktorého miloval viac ako svoj život má dieťa s inou, ženou, je bolestivé.

"Toto nepotrebujem. Už ma viac neotravuj, Amelie. Inak budem nútený výhodiť tvojho syna z môjho tréningu," povedal pevne.

Amelie na chvíľu vyzerala byť prekvapená, no potom zahalila tvár kamenným výrazom a oči jej opäť zakryl ľad. "Nezaťahuj do tohto Daniela."

"Ty sama si ho tu zatiahla."

"Fajn, prišla som sa s tebou porozprávať o Harrym."

Louis pregúľal očami, no srdce mu vynechalo jeden úder pri spomenútí jeho mena. "Nemám sa o čom s tebou rozprávať."

"Nehraj tu na mňa nejaké rozprávky! Naposledy na tréningu si sa s ním pohádal, netvár sa tak prekvapene, Dan mi všetko povedal. Vraj vás videl."

"No a? Nie si spokojná? Hádali sme sa, nerobili sme nič, čo by sa ti nepáčilo."

"Tu nejde o to, čo ste robili!" skríkla. Jej slová sa niesli halou, prešli každou medzerou haly až do Danielových uší. Nerozumel, čo sa deje, no radšej to vedieť ani nechcel. 

"Tak o čo ti ide?" spýtal sa Louis, už aj on bol podráždený. Chcel čo najskôr vypadnúť.

"Daniel je Harryho syn."

"To som už počul," pregúľal znova očami Louis.

Amelie zaťala zuby, nechcela ho udrieť, no mala sto chutí zdvihnúť ruku a streliť mu facku. "Nechcem aby vás dvoch videl. Nechcem aby vás videl čo i len v najmenšej blízkosti! Nedovolím, aby môj syn bol ako jeho otec."

Louis sa náhle rozosmial, na čo sa Amelie prehĺbili vrásky medzi obočím. Už len chvíľa, a naozaj tomu chlapovi strelí. 

"Takže tebe ide len o to, aby z tvojho syna nebol homosexuál?"

"Aj o to. Jednoducho nechcem, aby si bol v Harryho prítomnosti. Odkedy ťa videl po rokoch, je znova zaslepený! Nevidí mňa, nevidí svojho syna. Zabúda na svoju rodinu, kvôli tebe. Ja, ja som tá, ktorá mu môže dať ďaľšie deti! Nie ty, ja!"

Louis ostal na ňu zízať bez slova, ticho sledoval jej tvár a mal chuť utiecť. Utiecť z boja presne tak, ako o tom hovoril Niallovi ráno. Bol zbabelec, nebol bojovník. Ak by ho povolali do boja, bol by úbohy pešiak. Neniesol by sa na koni ako silný veliteľ, tým bola Amelie. A Louis pred ňou pokorne skláňal hlavu, pretože mala pravdu. Nebolo mu súdené mať rodinu, Harry ju už mal a nehodlal mu to skaziť. Aspoň jeden by mal byť šťastný, no nie?

"Pozri, chcem, aby si sa držal od oboch mojich chlapcov ďalej. Nechcem, aby Daniel vedel niečo o tvojej a Harryho minulosti. Je to dieťa, ktoré treba chrániť od... neprirodzených vecí."

"Neprirodzených?" spýtal sa Louis a kyslo sa zatváril. 

Amelie prižmúrila oči na modrookého chlapca. "Azda si nemyslíš, že je toto všetko zvrátené? Vieš na čo myslím, keď som s Harrym v posteli? Ako robil presne to isté s tebou. A vieš ako sa cítim? Otrasne," povedala ticho, no Louis aj tak počul jed v jej slovách. "Takže len to som chcela," milo sa usmiala. "Drž sa ďalej od Daniela, nechcem aby si ho nakazil," povedala s úsmevom a s ľahkosťou a eleganciou sa odniesla ku chodbe, kde na ňu čakal jej syn.

Hneď ako Louis začul buchnutie dverí, čo značilo, že odišli, zrútil sa na kolená a ruky, zvesil hlavu a spod zavretých viečok sa kĺzali dolu jeho tvárou horúce slzy bolesti. Sklamania. Hnevu.

"Kde ste toľko boli?" zvolal Harry, keď počul z chodby Danielov hlas. Kučeravec sedel pri televizii na veľkej elegantnej sedačke a sledoval futbal. 

Daniel prišiel do obývačky a hodil sa tvárou nadol na sedačku. Harry sa zasmial a štuchol doňho prstom na nohe. Daniel zakvičal, keď cítil jeho prst na boku, kde bol šteklivý.

"Mama sa zdržala v hale," zašomral do materiálu sedačky. Bol mimoriadne unavený, nie len z čakania, ale aj tréningu.

Harry sa zamračil a stíšil zápas, aby sa sústredil na synove slová. Obzrel sa cez operadlo sedačky, aby sa ubezpečil, že Amelie sa stratila v kuchyni.

"Čo tam robila?"

Daniel mykol plecami a posadil sa. "Hádala sa s trénerom."

Harrymu sa rozšírili oči. "Nevieš o čom sa hádali?"

"Nie, nechala ma čakať na chodbe."

"Oh, dobre. Čo keby si sa išiel prezliesť a pozrel si úlohy do školy?"

"Ale ocíí," zastonal Daniel, no keď videl Harryho neúprosný pohľad, pobral sa šuchtavým krokom do svojej priestrannej izby. Harry, hneď ako zmyzol Daniel za rohom, vstal a kráčal rýchlym krokom do kuchyne. Amelie vykladala zeleninu zo spodnej priepažky v chladničke, kde bolo zvyčajne, okrem zeleniny, uložené aj ovocie.

"O čom si sa rozprávala s Louisom?" 

Amelie trochu myklo, pretože si nevšimla, že do miestnosti vstúpil kučeravý muž, no akonáhle ho zbadala, vykúzlila umelý úsmev. "Oh, Daniel ti povedal," povedala a Harrymu neunikol ten trápny, nevinný podtón. "Iba som mu objasnila situáciu."

"Čo si mu povedala."

"Nech sa drží od môjho syna ďalej. Samozrejme aj od teba. Potom som mu povedala, že je to neprirodzené a mierne som mu naznačila, že mávame spolu sex."

Harry neveril svojim ušiam, dokonca ani očiam. Amelie všetko povedala s pokojnou tvárou, akoby hovorila, že včera došla múka.

"Prečo sa musíš do toho miešať?" zvreskol Harrym, nezaujímalo ho, čo Daniel je len o poschodie vyššie a bude ho počuť. Mal toho plné zuby.

"Pretože toto je moja rodina! Ty, ja a Daniel. S ním deti mať nebudeš!"

Harry podišiel bližšie a videl, ako sa Amelie a jej sebavedomie pomaly zmenšili. "To nie, nebudem, no aspoň budem s ním šťastný!"

"Nebudeš! Nedovolím ti, aby si za ním išiel, nie!"

"Ty mi zakazovať nič nebudeš, nie si moja žena a nikdy nebudeš!"

"Kam ideš?!" skríkla, keď sledovala Harryho rozhorčenú postavu, ako rýchlym krokom kráča z kuchyne cez obývačku do vstupnej chodby. Amelie za ním bežala ako poslušný pes.

Harry si obul svoje čierne topánky, na Amelie sa ani nepozrel. "Za ním."

"Nie, nikam nejdeš!" zvreskla a vzala do rúk kľúče od Harryho auta v snahe zabrániť mu odísť z domu. Harry však s úplne pokojnou tvárou vzal do rúk svoj čierny kabát a pri zapínaní gombíkov sledoval Amelie so strašidelným pokojom vpísaným do jeho črtov tváre.

"Daj mi tie kľúče," povedal pokojne.

"Nie."

Harry pokrútil hlavou a vzal si kľúče od auta Amelie. 

"Stoj! Harry! Nechoď nikam. Ak odídeš, už sa nevracaj," kričala medzi dverami a márnesa snažila zastaviť kučeravého muža. Ani vyhrážky, že mu zakáže vidieť jeho syna, nepomohli.

Bol odhodlaný vidieť po 9 rokoch jeho Louisa Tomlinsona.


[A/N] We-Hey babes! 
Dnes mám nejaký dobrý deň! Napísala som viac, než som si myslela. Inak, ďakujem skoro za 30 hviezdičiek a za každý komentár! :3 love u a lot.
Epická kapitola s názvom FOUR :3 (nostalgiaaaa)
Viem že asi väčšina chce, aby Amelie zomrela :D no to sa nestane... hrá v story až príliš veľkú rolu :) bez nej by som mohla dať už v nasledujúcej časti Louisa a Harryho dokopy. Lenže to by potom nebola toľká dráma, však? :D 
Takže komentujte, hviedičkujte a jedzte skittles (pretože je dúhové).
Love u 
Puppy.