Love From Past - stylinson |book two| ✔

Part twelve

Louis kričal až pokým mu Noah nezatvoril ústa rukou. Kde bol Niall a Zayn? Nikdy ho nenechali samého, hlavne nie, keď vedeli, že mal prísť Noah.

No neostávalo mu nič iné a roniť len horúce slzy. Triasol sa, chcel kričať, nič však toho muža nezastavilo. Jednoducho chcel mať sex, tak ho mal. A bohužiaľ, Louis bol najbližšie.

A tak musel pretrpieť Noahove nechutné reči, ktoré pri tom hovoril. Musel zniesť jeho ruky na svojom tele a jeho penis vo svojom zadku. 

Keď skončil, s hlasným a nechutným zavrčaním, odhodil Louisa ako špinavé prádlo, vstal z postele a odišiel z miestnosti. 

Louis nevedel, či mal plakať od radosti alebo od bolesti, ktorú cítil v celom tele. S vedomím, že Noah bude o pár minút späť sa radšej zakryl tenkou prikrývkou, pritiahol si s bolestivým zamrnčaním kolená k hrudi a zaspal nepokojným spánkom.

~

Ráno ho zobudilo nepríjemne bzučanie, ktoré sa opakovalo v pravidlelných intervaloch. S bolestivým zastonaním sa posadil, pričom sa snažil ignorovať pažu na jeho páse, a natiahol sa po mobil, ktorý mal na nočnom stolíku vedľa postele. 

Jemne sa usmial, keď uvidel Niallovo meno a strelenú fotku, ktorú si tam dal on sám.

"Ahoj," povedal ticho. Uvedomil si, ako veľmi má sucho v krku a ako ho to bolí.

"Oh, konečne si to zdvihol, bál som sa. Včera som ti nemal ako zavolať, vybil sa mi mobil, ale našťastie sme už v hoteli..."

Louis sa zamračil. "Ako myslíš v hoteli?"

Na okamih nastalo hrobové ticho. "Prepáč Lou, že sme ti to nepovedali, nechceli sme ťa ešte viac zaťažovať. Rozhodli sme sa vypadnúť zo štátov a na pár dní sme sa vrátili do Londýna."

Louis zalapal po dychu a zatvoril oči, aby sa znova nevykotúľalo pár sĺz. Keby mu to povedali, neváhal by ani chvíľu a už by bol zbalený. 

"To je v poriadku."

"Nie, nie je, LouLou. Viem s kým si tam, keď sme odchádzali, akurát prišiel. Nechcel odísť, keď sme mu to povedali. Daj na seba pozor, dobre? Keby sa niečo stalo alebo sa o niečo pokúsil, zavolaj mi, ok?"

Louis prikývol, pretože cítil, ako mu sťahuje hrdlo a do očí sa dostávajú slané slzy. No uvedomil si, že ho Niall nemôže vidieť. "Ok," zašomral.

Na druhej strane si Niall povzdychol. "Si v poriadku, však?"

"Áno," povedal roztrasene.

"Dobre, zavolám ti zas neskôr. Mám ťa rád," a zrazu sa ozvalo len opakované pípanie.

Louis si vzal mobil do oboch rúk a pozeral sa na plochu svojho telefónu. Bola tam fotka jeho, Nialla a Zayna ako stoja na Ostrove Slobody pod Sochou Slobody. Vtedy to bol úžasný deň. Netušil, že je Harry v Spojených Štátoch a o Noahovi si nemyslel také hrozné veci, ako teraz.

Pozrel sa na ruku, ktorá si stále majetnícky držala Louisove telo okolo pása, a potom sa pozrel do jeho tváre. Bol stále rovnaký, len niekoľko vrások sa mu objavilo na tvári. Keď spal, Louisovi pripomínal jeho starého priateľa, ktorý ho dostal kedysi na prestížne súťaže len kvôli tomu, že mu hovoril, aký je úžasný. Priateľ, ktorý ho volal Boo len tak bezdôvodne a mal ho rád. 

Lenže za tie roky sa premenil na osobu, ktorú nespoznával. Bol násilný, výbušný a totálny psychopat. Louis nerozumel, prečo sa zrazu tak zmenil, no jeho privlastňovanie mu začínalo pekne liezť na mozog. 
Skôr, ako by sa mohol Noah zobudiť, vyšiel opatrne z postele a pozrel sa znova na svoj mobil, aby zistil, koľko je hodín.
 
Tri hodiny do začiatku tréningu. 

"Hm, niekde počkám," zašomral, rýchlo vbehol do kúpeľne. Umyl si zuby a aj keď sa chcel veľmi po včerajšej noci osprchovať, nechcel riskovať, že tým zobudí Noaha. Radšej sa osprchuje v šatni na štadióne.

Už predpripravenú športovú tašku si rýchlo vzal spred postele, kde bolo malé, no pohodlné kreslo, ktoré aj tak väčšinu času bolo zasypané Louisovými vecami.

Obliekol si modré džíny, ktoré mal práve na tom kresle pohodené a jednoduché červené tričko s vreckom na pravej strane hrudníka. Vlasy si cestou do chodby prečesal len rukou, obul si rýchlo čierne vans topánky a ticho za sebou zatvoril dvere. 

Podupával si nohou, ako netrpezlivo čakal na príchod výťahu. 

"Boo, to odídeš bez rozlúčky?"

~

"Dávaj na seba pozor, dobre?" spýtala sa Amelie svojho syna, ktorý sa chystal na tréning. "Keď prídeš, urobíme si spolu úlohy."

"Fajn," povedal otrávene a vyšiel z domu s PSP v ruke, na ktorom hral pravdepodobne nejakú hokejovú hru. 

Harry zatiaľ schádzal zo schodov s Danielovou športovou taškou cez plece. "Nechápem, prečo si ho nemohla odviesť ty. Mám veľa práce v pracovni."

"Ja musím upratať Danielovu izbu, ísť nakúpiť a skočiť do školy, pretože náš syn sa pobil."

Harry si obliekol kabát, no pri dverách sa zastavil a pozrel sa na ženu v elegantných čiernych šatách a s vlasmi natočenými do zlatých kučier. "Nevyzeráš, že by si išla upratovať."

"Tak teba zaujíma, ako som oblečená na upratovanie a nie to, že sa Daniel pobil?" vyhŕkla nahnevane.
"Je to chalan, Amelie, to ty nemôžeš pochopiť," pregúľal očami a vyšiel z domu v čierych lakovkách, čiernych džínach a v bielej košeli. "Vrátim sa hneď, ako zaveziem Dana na tréning."

"Uhm," zahmkala Amelie a zabuchla vchodové dvere, dobre že neudrela nimi Harryho do chrbta. Ten nad tou ženskou len pokrútil hlavou a namieril si to k Jeepu, v ktorom už sedel Daniel, stále zahľadený do PSP.

"Tak, prečo sa pán Styles pobil?" spýtal sa po chvíli cesty Harry, pričom sa na okamih pozrel na Daniela do spätného zrkadla.

Chlapec mykol plecami. "Len som do neho sotil, nemôžem za to, že pani Franková si myslí, že je to hneď bitka."

"Tak prečo si do neho sotil?"

"Vysmieval sa mi, že bude zo mňa krasokorčuliar," pregúľal očami. "Tak som ho sotil."

Harry pokrútil hlavou, no ďalej to neriešil. Generácia deciek ako sú Daniel ho začínala pekne štvať. Už len to, že niekto mal iPhone a niekto nie, bolo oddelovanie od spoločnosti. Preto Daniel vyvádzal, keď dostal na Vianoce PSP a nie xbox. 

Harry sa zamračil na parkovisko pred halou. "Nemyslíš, že je tu dnes nejako veľa áut?"

Daniel sa odtrhol od hry a natiahol sa, aby videl cez okno. "Je dnes tréning?"

"Áno."

"Tak potom neviem," zašomral a vrátil sa späť k hre.

Harry vystúpil z auta, vzal z miesta spolujazdca športovú tašku a pomohol Danielovi vysadnúť, pretože ten nedokázal odtrhnúť pohľad od hry. Musel ho ešte aj držať za rameno, aby sa náhodou nepotkol, keď sa pred seba nedíval.

Vošli dnu a ostali prekvapene stáť. Na chodbe, pred vstupom na ľad, bolo niekoľko rodičov a detí, ktorí sedeli na lavičkách a na niečo čakali.

"Prepáčte," oslovil Harry nejakého muža, o ktorom vedel, že je otcom Danielovho kamaráta Troya Pierseho. "Čo sa tu deje?"

"Neviem," povedal pokojne muž. "Všetko je zamknuté. Šatne, hala a aj kancelária pána Tomlinsona. Snažili sme sa mu dovolať, ale nič. Mnohí sú rozhorčení, lebo meškajú do práce."

Daniel sa posadil vedľa Troya a spolu začali hrať na PSPčkách, pretože obaja mali rovnaké. Možno aj rovnaké hry.

Harry sa zamračil, vytiahol z vrecka čierneho kabátu svoj mobil a v telefónnom zozname našiel meno pod písmenom L.

Zvonilo, no ani po tom, čo Harry vytočil číslo aj tretíkrát, nič. Nedvíhal. 

"Ehm, nechcem vás obťažovať, ale mohli by ste mi postrážiť Daniela? Viem kde pán Tomlinson býva, pôjdem sa za ním pozrieť, čo sa deje."

"Samozrejme, vaša žena vozí Daniela k nám, takže keby niečo, vezmem ho k nám," usmial sa muž. Harry sa umelo usmial, pretože v hlave si opakoval, že Amelie nie je jeho žena. 

"Ďakujem, vidíme sa neskôr," zašomral a rýchlym krokom vybehol z haly. "No ták, rýchlo," šomral si popod nos, keď mu auto nenaštartovalo na prvý krát.

A potom, celou cestou k Louisovmu a Niallovmu bytu prekračoval všetky možné povolené rýchlosti a pravidlá. No nevyzeral, že by ho to zaujímalo.


[A/N] Heyaa! 
Máme riaditeľské voľno kvôli maturitám :33, takže mám čas dnes, aj zajtra :3
Takto ráno som ešte asi nepísala žiadnu kapitolu :D, no som rada, že som sa k nej dostala :)
Tak ďakujem za komentáre a hviezdičky, dobre viete, ako veľmi veľa pre mňa znamenajú :33 Ste úžasné!
Have a nice day
love u
Puppy