Love From Past - stylinson |book two| ✔

Part six

[A/N] Došlo k zmene! 
Wattpad mi vymazal polovicu kapitoly, takže som ju musela dopisovať. Nemenila som dej, no musela som tam niečo zmeniť, lebo si nepamätám, čo som písala. Odteraz si však ukladám kapitoly aj do PC, pretože nikdy neviem, čo sa môže stať. Takže si to prečítajte :)

Bolo to presne tak, ako pred rokmi. Niall stále nenávidel zápach nemocnice. Sterilizované a biele prostredie ho znervózňovalo ako keď bol Louis v nemocnici po jeho páde na lade. Nebol to však pád kvôli tomu, že sa podkol alebo, že zle vyskočil. Bol to skurvený nádor, ktorý sa mu usadil v hlave. A všetci si mysleli, že je zažehnaný. Dúfali.

Bolo to presne ako vtedy, Harry sa rozčuľoval, prečo doktori mlčia. Zayn sa ho ako vždy snažil upokojiť jeho jemným hlasom a prívetivými slovami.

Samozrejme, priletel aj Noah, ktorý na Louisa niekoľko týždňov kašlal. No nemohol predsa dopustiť, že by mal výčitky svedomia, keby sa niečo Louisovi stalo. Bastard, pomyslel si Niall. Nemal ho rád pred rokmi, na olympijáde a nemal ho rád ani teraz. Bol to magor, ktorý si robil nároky na Louisa, no keď ho dostal, už to viac nebol chlapec, či muž, ktorému musel prejavovať záujem. Už ho mal, to bolo hlavné.
A Louis to trpel. Radšej trpieť muža, ktorý na neho kašle, no istým spôsobom ho má rád, ako byť sám a mať zlomené srdce po celý zvyšok života.

"Liam?" prehovoril zrazu do ticha Niall. 

Muž sa otočil a hnedé oči sa mu hneď rozžiarili. "Niall!" vyhŕkol a objal Nialla, ktorý vyskočil zo stoličky a s úsmevom objal kamaráta, ktorého dva-tri roky nevidel. Naposledy náhodne na letisku Heathrow, kedy leteli obaja do New Yorku.

Harry so Zaynom vzhliadli od zeme, na ktorú sa bezmyšlienkovite pozerali a skončili obaja pohľadom na dvoch objímajúcich sa mužov. Zayn sa zamračil.

"Čo tu robíš?" spýtal sa Liam, trochu tichšie, keď sa odtiahol, no ruky stále nechal položené na Niallových ramenách.

Niall si povzdychol, klesli mu ramená. "Louis. Našiel som ho v jeho izbe na zemi," potiahol nosom.

Liamovi sa prekvapene rozšírili oči. "T-to sa mu to z-zase vrátilo?"

Blondie mal zrazu lesklé oči a hrýzol si do pery. Liam ho okamžite znova vtiahol do objatia a jemne ho hladil po chrbte. Vtedy sa už Zayn musel postaviť a Harry za hneď za ním.

"Liam," povedal ticho Zayn, stojac tesne za Niallom. 

Hnedovlasý chlapec otvoril oči, ktoré mal zavreté, pretože sa sústredil na upokojvanie maldšieho blondieho. Niall hneď vedeľ, koľká bije a preto sa od Liama odtiahol. Nechcel vyvolávať scény, kvôli Zaynovej žiarlivosti. Bolo to aj pred 9 rokmi, keď Zayn žiarlil, no na Harryho. A všetci boli v kanadskej nemocnici, nie v tej v New Yorku.

"Oh, Zayn," Liam sa silene usmial. Po tom čo odišiel z reprezentácie, prerušil so Zaynom kontakt. Nemal ho rád, nie preto, že to bol zlý kamarát alebo človek.. to nie. Nemal ho rád za to, čo urobil Niallovi. A stále nechápal, ako sa Niall k nemu mohol vrátiť. No to už asi nikdy nepochopí.

Zayn hneď, ako sa Niall pritisol k jeho boku, objal blondieho rukou okolo pásu. Musel si to stále dokazovať, takí boli chlapi. 

"Čo robíš v nemocnici? A práve v tej v New Yorku?" spýtal sa zrazu, z ničoho-nič, Harry, stojaci kúsok od Zayna.

Liam sa pousmial. "Mama tu pracuje, býva neďaleko od nemocnice a na vďakyvzdanie som prišiel za ňou, aby nebola sama."

"Pracuje tu tvoja mama? To by nám mohla pomôcť, nie?" spýtal sa Zayn.

Liam si prešiel rukou po zadnej časti krku a neisto sa usmial na blondýna, ktorý mal na tvári detský úsmev plný nádeje. Liam ho nemohol sklamať, nemohol.

"Pôjdem sa jej spýtať, či by niečo nemohla urobiť, no nič vám nezaručujem," povedal, otočil sa a rýchlym krokom sa vydal chodbou smerom k miestnosti, kde mala byť jeho matka.

Hneď ako sa Liam vytratil z ich dohľadu, Niall sa nahnevane zvrtol a bodol Zayna prstom do hrude. Muž s havraními vlasmi sa chytil za hruď s bolestivým výrazom, pretože aj keby to nikto nepovedal na tak malého muža, ako je Niall, mal silu.

"Správaš sa ako úplny debil, Zayn!" kričal pošepky, skoro pľul sliny na Zaynovu bezchybnú pleť pretkanú pár vráskami okolo očí a úst.

Zayn sa zatváril najskôr prekvapene, no potom mu to docvaklo. "Ja sa správam ako debil? Objímaš si tu Liama, ako keby to bol on, kto je tvoj priateľ, nie ja!"

Niall sa sarkasticky zasmial. "Si smiešny. Ani nevieme čo je Louisovi, možno je to s ním vážne, a ty sa tu zase ukazuješ s tou tvojou žialrivosťou!"

"S mojou žiarlivosťou? Zase?"

"Áno! Presne ako vtedy, keď bol Louis naposledy v nemocnici! Vtedy to bolo ale kvôli Harrymu!"

"Toto nebudem počúvať!" zvreskol Zayn, na čo sa na oboch mužov pozrelo pár ľudí, no potom sa odvrátili. Zayn rozhodil frustrovane rukami a odišiel opačným smerom ako Liam. Niall sa za ním pozeral a sledoval jeho postavu, až pokým sa nestratila medzi mnohými ľuďmi.

Zrazu prehovoril Harry, sediaci na stoličke v chodbe. Stoličky boli chaoticky rozmiestnené po celej chodbe, možno boli na každom poschodí.

"Možno si to prehnal, Ni."

"Ja som to prehnal?" spýtal sa prekvapene Niall a sadol si vedľa kučeravca.

Harry odtrhol pohľad od svojich spojených rúk, ktoré mal vo vzduchu, pričom sa lakťami podopieral o kolená a pozrel sa do modrých očí írskeho muža. "Niall, Zayn reagoval úplne prirodzene. Jednoducho ukazoval, že ťa má rád a neopustí ťa len tak, bez dôvodu. Áno, viem, už to raz urobil," vysvetlil Harry skôr, než mohol Niall prehovoriť. "No možno preto sa o teba bojí. Možno už nechce o teba prísť."

"Máš pravdu," povedal po chvíľke ticha Niall.

"Mal by si ísť za ním," povedal Harry a žmurkol na blondiaka, ktorý sa usmial, prikývol a odišiel smerom, ktorým odišiel jeho čiernovlasý priateľ.

Po pár minútach, ktoré boli pre Harryho ako hodiny, sa objavila Liamova matka. Na tvári mnoho vrások a výraz, ktorý napovedal, že je prepracovaná a má všetkého plné zuby.

"Dobrý deň, ja -"

"Ste rodinný príslušník pána Tomlinsona alebo ste s ním v nejakom príbuzentskom vzťahu?" spýtala sa prísne. Liam stál za ňou a chcel ju upokojiť, no vedel, že to nemá zmysel. Bola už 23 hodín v práci a skoro dva dni nespala. Nemohla však za to, že sa zrazu privalilo mnoho pacientov a mnoho lekárov ochorelo.

"Nie ja-"

"Ja som jeho priateľ," ozval sa zrazu Noah, zabudnutý článok, ktorý bol doteraz ticho a neupozorňoval na seba.

Doktorka Payneová si ho prebehla očami od hora na dol a potom mu kývla, aby šiel za ňou. Harry sa však nedal odbiť a postavil sa vedľa Noaha. Doktorka si len povzdychla, pretože nemala energiu na to, aby sa hádala s mužom, ktorý bol očividne aj tak veľmi vytrvalý.

"Pán Tomlinson je už nateraz v poriadku. Nejde o nič vážne, aj keď ide o niečo nebezpečné. Nevrátila sa mu rakovina, no v posledných dňoch prial veľmi málo glukózy a jeho telo nemalo dostatok energie a nepomohol tomu ani stres, ktorému bol vystavený. Trpí poruchou príjmu potravy, no nejde o nič vážne, ako som povedala. Určite sa tu bude ďalej riešiť liekmi a cez psychológa," povedala. "Tak, a teraz ho môžte ísť pozrieť," povedala ticho a ukázala na dvere. Noah sa umelo usmial a bez zaklopania vošiel dnu. Harry sa snažil nazrieť, no Liam ho vzal za rameno a doviedol ho k stoličke, na ktorej pred tým sedel. Doktorka už na chodbe nebola.

Liam nič nehovoril, vedel, že Harry potrebuje premýšľať, čo sa nedalo, ak by mu niekto do toho kecal. A tak boli viac než pol hodinu ticho.

Nakoniec sa otvorili dvere na Louisovej izbe.

"Chce s tebou hovoriť," povedal Noah a pozrel sa na Harryho.


[A/N] Neviem čo sa deje s Wattpadom, ale vymazalo mi polovicu kapitoly o.O Takže som ju musela znova napísať a je trochu (viac) iná, ako pred tým. Ospravedlňujem sa, ale nemôžem za to :// aspoň že mi nevymazalo celú story :OO
ďakujem za úžasný počet komentárov a hviezdičiek:33
Love u
Puppy.