Love From Past - stylinson |book two| ✔

Part ten

Okrem toho, že Louis sa pokojne vyspal a nebudil sa niekoľko krát za noc, mal aj plný žalúdok. Harry mu nedovolil zaspať skôr, než sa poriadne najedol. A ak poriadne, tak to naozaj. Harry, ktorý musel prejisť okolo Nialla so Zaynom, ktorí boli zakrytí len tenkou dekou a ležali prepletení na pohovke, pričom pokojne spali, sa s tichým smiechom dostal do kuchyne a ešte tak neskoro večer robil veľkú večeru. Bolo mu jedno, že by sa tak večer jesť nemalo, ak išlo o to, či Louis odpadne alebo nie, bol za to, že nech sa radšej prepchá takto na večer, ako keby ho mal Harry so strachom niesť do nemocnice.

Louis sa ráno prebudil ešte stále plný a v ústach ešte stále cítil chuť kakaového mlieka. Predsa len, nebolo to tak dávno, čo ho vypil.

Pozrel sa na hodiny na stole. Okrem toho, že si všimol, že je sedem ráno a tak jedol pred piatimi hodinami, všimol si aj Harryho ruku, na ktorej mal položenú hlavu.

Veľmi pomaly sa mu objavil úsmev na tvári, bál sa, že ak sa bude radovať, prebudí sa a zistí, že to všetko bol len sen.

No keď sa otočil a zbadal Harryho pokojnú tvár, zoširoka sa usmial. Harry sa trochu pomrvil, no následne druhou rukou, ktorú mal dovtedy na svojom boku, položil na Louisove stehno a jemne ho zmačkol. 

Louis sa ticho zachichotal, pretože ho nechcel zobudiť. Vyzeral tak, že to potrebuje rovnako ako Louis, pokojný spánok už tiež dlho nezažil.

Brunet vylovil svoju ruku spod prikrývky a prstom sa jemne dotkol Harryho mihalníc, ktoré boli tak dlhé, že sa takmer dotýkali jeho líc. Potom prešiel jemne, aby ho nezobudil, no nie príliš jemne, aby ho nepošteklil, na čo bol Harry veľmi háklivý, na lícne kosti až k perám. Dotkol sa ich a ticho, skoro nečujne, si povzdychol. 

Kde spravili chybu, že sa nevideli toľko rokov? 

Louis bude už mať o chvíľu šediny a pribudnú mu aj vrásky. Chybou bolo, že tie roky, kedy bol ešte mladý a cítil v sebe život, strávil s niekym, koho teraz nenávidí. Má to tak aj Harry? zamyslel sa Louis. Aj on nenávidí Amelie?
Louis Noaha nenávidel. Nikdy na neho nikto nepoložil ruku, dokonca ani jeho mama, no ten opovážlivec hneď trikrát. No nehodlal to nikomu hovoriť, dokáže si s Noahom poradiť aj sám. Sú to jeho problémy a je to jeho chyba, že šiel za ním. Mohol ísť aj za Stanom, lenže to by sa nemohol hanbiť tak, ako sa hanbil. Stanley mu predsa hovoril, že ak Harry urobí ešte nejakú hlúposť, že nech za ním nechodí. Louis mu však neveril, bol zaslepený. A tak, keď sa to znova prevrhlo a už nebolo cesty späť, hanbil sa ísť za Stanom a počuť, že mu to hovoril. 

"Nemrač sa, budeš mať vrásky," povedal zrazu ticho Harry a Louis prudko zdvihol pohľad od svojich rúk, v ktorých držal Harryho náhrdelník. Nevedel čo znamená, no páčil sa mu.

Harry sa zobudil a chvíľu sledoval Louisovu tvár, nepáčilo sa mu však, že vidí, že sa hnedovlasý muž znepokojuje. Je tu predsa na to, aby ho upokojil a trochu rozveselil. 

Louis sa úprimne usmial a pustil prívesok spomedzi prstov. "Dobré ráno."

"Dobre," usmial sa Harry a pobozkal Louisa na čelo. "Čo ťa znepokojilo?" Louis sa zatváril nechápavo, a tak Harry pokračoval. "Chvíľu som ťa pozoroval, tváril si sa znepokojene. Stalo sa niečo?"

"Oh," povzdychol si Louis a znova sa vrátil pohľadom k náhrdelníku. Nebolo to nakoniec len pre náhrdelník, bolo to aj kvôli tomu, že Harry sa rozhodol spať bez trička, v Zaynových nohaviciach, ktoré mu požičial, aj keď o tom nevedel. Harry si jednoducho zobral nejaké nohavice z Niallovej izby.

"Povieš mi, čo sa včera stalo?" spýtal sa Harry, aj keď si večer povedal, po tom čo prišiel, že nebude na neho tlačiť. Bol veľmi zvedavý a trápilo ho, že je Louis taký... akého ho nepozná.

Louis sa na neho nepozrel. "Čo by sa malo stať? Nič sa nestalo," povedal ticho.

Harry sa zhlboka nadýchol a odtiahol Louisa od seba, aby sa mu Louis pozeral do tváre. "Poznám ťa, princezná, aj po tých rokoch a ver mi, nikdy si nerozbíjal stoly a neplakakal si len tak bezdôvodne."

Harryho prísny hlas a pohľad docielil len to, že sa v Louisových očiach znova objavili slzy. Harry si povzdychol a pritiahol si Louisa späť do pevného objatia. 

Zatiaľ čo mu muž plakal do nahej hrude, Harry rozmýšľal. Rozmýšľal nad tým, kedy a prečo sa stal Louis tak krehký, tak slabý, tak... uzavretý.

"Čo keby sme si išli urobiť raňajky?" spýtal sa Harry, pričom si ale sľúbil, že túto tému neuzavrie, pokým sa nedozvie, čo sa deje.

Louis pokrútil hlavou. "Chcem ostať tu a túliť sa."

Harry sa zasmial, no odtiahol sa od Louisa. "Urobíme si raňajky, ty sa poriadne naješ a potom sa vrátime späť do postele."

"Nemusíš ísť domov? Máš predsa Danie-"

"Daniel ma teraz nepotrebuje tak, ako ty, a má Amelie," usmial sa a vstal z postele.

Louis nechal padnúť svoju hlavu späť do vankúšov a len jedným okom, ktoré nezakrýval vakúš, sledoval Harryho postavu. Bolo až dychberúce, ako Harry vyzeral. Stále mal vyšportovanú postavu a pevné svaly na bruchu. Louis si nemohol pomôcť, no sledoval jeho pás, na ktorom vyseli Zaynove tepláky, ktoré vlastne ani mať nemusel.

"Princezná, ty slitnáš?" spýtal sa Harry pred postelou a rozosmial sa, keď videl, ako si Louis utrel rukou ústa, no žiadne sliny nezaznamenal.

"Neslintám," zahundral a tiež sa vymotal z prikrývok. Narozdiel od Harryho, Louis mal aj tričko aj nohavice. No, boli to basketbalové trenky, ktoré boli pre Louisa najpohodlnejším kusom oblečenia na svete. A mal v nich dobrý zadok, to sa muselo nechať.

"Samozrejme," zasmial sa ticho Harry a kráčal za Louisom do kuchyne, pričom mal položenú ruku na jeho nižšom chrbte. 

"Čo by si dal pán-mám-ešte-stále-dokonalé-telo?" spýtal sa sarkasticky Louis, no nemohol skryť svoj úsmev.

"Úprimne?" spýtal sa Harry a oprel sa bokom o linku vedľa chladničky, pár centimetrov od Louisa, ktorý sa do chladničky práve pozeral.

"Hm."

"Teba," zašepkal Harry.

Louisovi sa rozšírili oči a odtrhol pohľad od pomarančového džúsu, ktorý práve chytil do ruky, a pozrel sa na Harryho. Akoby sa za tie roky nič nezmenilo, na tvári mal pobavený úškrn, ruky prekrížené na nahej hrudi a oči sledovali postavu menšieho muža. Louisovi bolo na odpadnutie, no nie z nedostatku jedla či závratu, bolo to kvôli Harryho skúmavému pohľadu, ktorý sa vždy dlhšie zdržal na Louisových nohách. 

Ak mal Louis pravdu povedať, s Harrym mal sex len jedenkrát v živote, no klamal by sám seba, ak by sa nepriznal, že si to za tie roky mnohokrát predstavoval. Dokonca si to predstavoval aj keď bol s Noahom. Rovnako ako aj deň predtým.

Louisovi sa nálada rapídne zmenila a už dokonca ignoroval aj Harryho úsmev, ktorý mu jasne hovoril, že by ho najradšej pomiloval tu v kuchyni. Lenže Louis pri pomyslení na sex videl len tri facky, bál sa, aj keď vedel, že Harry by to nikdy neurobil.

No nemyslel si to isté aj Noahovi? 

"Princezná?" ozval sa Harry, keď si všimol Louisovu zmenu nálady. Ten však vabral niekoľko nádob z chladničky spolu s džúsom a odvrátil sa od vysokého kučeravého muža. "Stalo sa niečo? spýtal sa znova, keď Louis nereagoval.

"Mali by sme si urobiť tie raňajky," zašomral ticho Louis, otočený Harrymu chrbtom, aby nevidel slzy, ktoré sa mu leskli v očiach a ktorým zakazoval skĺznuť po lícach.

Harry ostal najskôr prekvapene stáť s pohľadom upreným na Louisov chrbát, no ako aj v posteli, rozhodol sa to neriešiť s prísľubom, že sa k tomu vrátia neskôr. 

"Okay," usmial sa silene Harry a postavil sa vedľa Louisa, pričom sa pustili do spoločnej prípravy raňajok. Nezabudli ani na Nialla so Zaynom, ktorý ešte stále ležali na pohovke.

[A/N] Wey- Hey!
Keďže som dnes nešla do práce, tak som sa rozhodla si sadnúť k počítaču a niečo napísať :) nie som s tým úplne na 100% spokojná, no niečo musí byť ako "prechodná kapitola". 
Myslím, že začneme s Harrym riešiť Louisove problémy aby sme čo najskôr mohli poslať Noaha do prdele, hm? :D
Potom tu máme ešte Amelie a Daniela, takže máme toho ešte dóósť.
Kapitolu venujem úžasnej osôbke AREYOUBI, pretože má úžasné komentáre a úžasné meno! :33
Dúfam, že sa páčilo :) 

Love U
Puppy.