Love From Past - stylinson |book two| ✔

Part thirteen

Nečakal na výťah, rozhodol sa ísť schodami, ktoré bral aj po troch, len aby bol hore čo najrýchlejšie. Mal nepríjemný pocit, ktorý ho zvnútra rozožieral.

Čo ak znova odpadol?

Čo ak je... mŕtvy?

To Harryho pohnalo ešte rýchlejšie. Chcelo sa mu zvraciať z toho nepríjemného pocitu vo vnútri. Nebolo to nič príjemné a Harry sa toho chcel čo najskôr zbaviť.

Zhlboka sa nadýchol, keď vyšiel na dlhú chodbu, presne vedel, kam má ísť. Nešetril so svojimi silami a znova bežal. 

Zaklopal.

Nič a tak zaklopal znova.

No stále nič.

"Louis! Louis ozvi sa prosím!" kričal Harry a bolo mu jedno, že sú na chodbe aj iní ľudia, ktorích by mohlo jeho vyčínanie vyrušovať. Jeho cieľom bolo dostať sa dnu, nezaujímali ho názory ostatných.

Zovrel ruku do päste a zabúchal na dvere najsilnejšie, ako mu to ruka dovoľovala.

Už-už si myslel, že si malíček naozaj zlomí, keď sa dvere zrazu po tichom štrngotaní otvorili. Harry si s úľavou vydýchol, no keď zbadal Louisa, dych sa mu zasekol niekde hlboko v hrudi a nedokázal sa zrazu nadýchnuť.

"Lou?" spýtal sa, pretože neveril, že muž pred ním je skutočný Louis.

Louis sa pevne držal rámu dverí, aby sa nezrútil na zem od slabosti v nohách. Tak veľmi chcel utiecť. Od Noaha. Od Harryho. Od všetkých, niekam preč.

Harry sa natiahol s roztrasenou rukou k Louisovi, no tomu sa rozšírili oči a cúvol o pár centimetrov.

"Čo sa stalo, princezná?" spýtal sa Harry a stiahol ruku, pričom si ju strčil do vrecka čierneho kabáta.

Louis sa nasucho zasmial, pokrútil hlavou a pozrel sa na svoje bosé nohy. Bol oblečený ako posledný chudák na zemi. Jednoduché, no rozťahané sivé nohavice, ktoré našiel pohodené na kresle pred posteľou a dieravé čierne tričko, ktoré ani nevlastnil. Netušil, prečo bolo v jeho izbe. Možno bolo Noahove, no to bol jedno. Musel sa rýchlo obliesť, ako mu kázal Noah a ísť otvoriť. Bral do rúk čo mu prišlo pod prsty.

"Nič sa nestalo, Harry. Malo by sa?"

Harry sa zamračil. "Vyzeráš hr-"

"Boo, čo sa to deje?" ozvalo sa zrazu za Louisom. Ten zmeravel a naozaj by najradšej utiekol. Harry sa väčšmi zamračil, keď sa objavil medzi dverami Noah, len v čiernych šortkách. "Čo tu ten chce?" spýtal sa a omotal ruku okolo Louisovho pása. 

Harry videl červeno. 

"Prišiel som po Louisa."

Noah sa zasmial a spevnil stisk na Louisovom páse, na čo muž okamžite bolestivo zapišťal. Hneď si však zahryzol do pery, nechcel ešte viac problémov ako mal.

"Prečo si myslíš, že máš právo jednoducho prísť a odviesť ho?"

"Pretože je očividné, že mu ubližuješ!" zvýšil hlas Harry so zaťatými rukami do pästí.

Noah pokrútil hlavou s malým úškrnom a pozrel sa na Louisa, pričom nedal ruku z jeho pása ani na sekundu dole. "Ubližujem ti, LouBoo?" spýtal sa a len aby pripomenul Louisovi, kto je a čoho je schopný, pevnejšie ho zovrel okolo pása, čo vohnalo Louisovi slzy do očí. Už aj tak mal na bokoch obrovské modriny, ako keby potreboval ďalšie.

"Som v poriadku, Harry. Nemusíš sa o mňa báť," povedal a usmial sa, no úsmev nedosiahol k jeho očiam, Harry to hneď videl.

"Lou, nie si v poriadku, vidím to," povedal ticho a natiahol sa k jeho útlemu telu, no Noah si ho staihol za seba.

"Nechaj ho napokoji. Jasne ti povedal, že je v poriadku."

"No nie je!"

"Vypadni, Styles, a nechaj nás napokoji."

Harry prudko pokrútil hlavou. "Nikdy. Postarám sa o to, aby bol znova pri mne. V bezpečí," posledné slová povedal s pohľadom upreným na Louisa, ktorý sa pozeral na neho ponad Noahove rameno, so slzami v očiach.

Noah sa sucho zasmial. "Nedovolím ti ho odvliecť."

"Ty mi nemôžeš nič zakazovať," povedal pevne Harry. "Nabudúce, keď prídem, zoberiem si ho zo sebou," a s tými slovami odišiel, nahnevaný, rozčúlený - ak to vlastne nebolo to isté.
 
Noah zabuchol za ním okamžite dvere, otočil sa na útleho a úplne zničeného muža. "Nabudúce, keď príde, my tu nebudeme."

~

Harry sa rozhodol ísť rovno domov. Po Daniela pošle Amelie, tá vie, kde bývajú Pierseovci. Harry pomaly ani nemal poňatia, kto sú ich susedia, nie to aby ešte vedel, kde bývajú rodičia Danielových kamarátov.

Zaparkoval auto pred domom, pretože Amelie ako vždy, mala svoje auto v garáži. Pár minút sedel v sedadle, s rukami na volante a pozeral sa pred seba, no prostredie okolo seba ignoroval. Bol myšlienkami mimo svojho tela. 

Bolo hrozné vidieť Louisa takého zničeného a krehkého. Chcelo sa mu zovrieť ho v náručí a nikdy nepustiť. No riskoval by, že by ho rozlámal na niekoľko kúskov, ako ho pomaly ale iste rozlamuje ten bastard.

S povzdychom otvoril dvere auta a vyšiel z neho, pričom opustil teplo interiéru a objala ho chladná zima. Vietor nebol jemný a teplý, bol studený a ostrý. Priam zaháňal ľudí do domov, reštauracii a obchodov. Len aby sa zahriali.

A tak aj Harry sa ponáhľal do domu, len aby si zohrial dlane, či tvár, ktoré mal odhalené. 

Zabuchol za sebou dvere a zhlboka sa nadýchol, keď zacítil úžasnú vôňu jedla. Amelie vedela úžasne variť, keď chcela. No aj tak väčšinou chodili do reštauracií alebo si jedlo jednoducho objednali. Nerada pre Harryho varila. A Harry nerád jedol jej jedlo. Bál sa, že ho chce otráviť alebo niečo podobné.

A tak prekvapene vošiel do kuchyne s jedálňou, no zamračil sa, pretože Amelie nikde nebola, no prestreté bolo. Pre dvoch. Uprostred stola sviečka, dopité víno, prázdne vínové poháre na kuchynskej doske. Dojedené porcie jedla položené pri umývadle a vydlička na zemi pod jedálenským stolom.

Amelie si azda niekoho pozvala?

Harry mykol plecami, nalial si do pohára čistú vodu a vypil ju na jeden raz. Potom si zložil kabát, ktorý prevesil cez operadlo starožitného kresla v obývačke a vybral sa do pracovne. Kde bola Amelie, to ho nezaujímalo. Teraz mal v hlave Louisa a svojho právnika, ktorého postaví za Louisa, ako štít. Noah si nebude robiť z Louisa otroka.

Cestou do pracovne, po dlhej chodbe, sa však zastavil, pretože na béžovom koberci, ktorý sa tiahol pozdĺž celej chodby, zbadal topánky. Ameliene lodičky od Dioru a mužské lakovky, podobné aké mal na sebe Harry.

Pustil guľatú kľúčku na dverách od jeho pracovne a vybral sa ďalej. Otvoril dvere Danielovej izby, kde boli pohodené mužské topánky, no v jeho izbe nikto nebol. Tak šiel ďalej, až sa zastavil pred ich spoločnou spálňou. Otvoril dvere a strčil do nich, nech sa samé otvoria.

"Amelie!"

[A/N] OUH OUH, double update?!
Neverím, že som to fakt dala, aj keď nie je kapitola dlhá, no aspoň niečo. 
A ako som oznámila aj pri Blame, tak aj teraz oznamujem, že sa blížime ku koncu. Dve-tri kapitoly a máme koniec :((( 
Nezabudnite followovať @UghShine --> spoločný účet s Tamm, s ktorou píšem BLAME. Po ukončení Blame sa chystáme na ďaľšiu spoločnú tvorbu, no už na práve spomínanom účte :)
Tak sa vidíme... možno zajtra? 
Už možno zajtra to ukončím. Naozaj neviem.
Love u a lot
Puppy.