Love From Past - stylinson |book two| ✔

Part eleven

[A/N] Woah, 50 VOTES na poslednej kapitole?? :OOO
Uh, ďakujem, ste úžasní čitetelia :)
Ospravedlňujem sa za moju MEGA neaktivitu, ale celý týždeň som chodila do práce a mali sme návštevu, ktorá u nás bola až do včera ://
Tak dúfam, že sa bude páčiť :)
Love u 
Puppy.

Dalo by sa povedať, že celý deň strávil Louis s Harrym flákaním sa po byte a prejedaním sa jedla. Bol tak plný, že mal pocit, že praskne. No stále mal chuť do jedla, akosi mu lepšie chutilo, keď mu jedlo navaril Harry. 

Sedeli pred televíziou, zatiaľ čo Zayn a Niall odišli z bytu nevedno kam, a sledovali nejakú show o vtipných videách. Nedalo sa povedať, že boli úplne všetky vtipné, no pri niektorých sa Louis zvesela zasmial.

Zrazu však obom chlapcom zapípali mobily. Ten zvuk oznamoval novú notifikáciu z Twitteru. Nevenovali tomu nejakú pozornosť, no Louisa iritovalo modré blikanie upozornenia na jeho samsungu.

Pregúľal očami, vyslobodil sa z Harryho pevného zovretia a podišiel k baru, ktorý oddeloval kuchyňu od obývačky. Siahol po mobile a zamračil sa, keď zbadal, že ide o tweet od @Amelie_Gruo_Official. Amelie Rogers. Oh, aké skvelé, pomyslel si Louis, no otvoril upozornenie s malým vtáčikom.

Vrásky na čele sa mu prehĺbili, keď zbadal fotku Amelie a jej syna. Boli niekde na horách.

"Harry, myslím, že toto by si mal vidieť," zašomral Louis a pozeral na tweet. Amelie zobrala Daniela do Francúzska.

Kučeravec s povzdychom vstal z pohodlnej sedačky, podišiel k Louisovi, pričom ho objal zozadu okolo pása dvoma pažami. Pozrel sa mu cez rameno do mobilu a zamračil sa.

"Čo to je?"

"Amelie pridala fotku s Danielom v Alpách."

Harry sa od neho odtiahol a vzal mu prudko mobil z ruky. "Tej ženskej načisto šibe?"

"Prečo, veď ho len zobrala na výlet, nie?" spýtal sa nechápavo Louis.

Harry ho však ignoroval a vzal do ruky svoj mobil. Rýchlo klikol na prvé meno v jeho telefónnom zozname a čakal, pokým ho spojí operátor.

"Haló?"

Harry prižmúril oči. "Kde si?"

"Oh, Harry," zaznel Amelien hlas, Harry v ňom počul arogantnosť. "Vyšli sme si s Danielom."

"Dobre vieš, že chodí do školy. Zajtra má tréning. Kvôli tvojej nezodpovednosti má Daniel vymeškávať školu?" Harry hovoril cez zaťaté zuby, inak by asi kričal. Nechcel však pôsobiť ako psychopat, to Louis práve teraz nepotrebuje. Ten sa však rozhodol, že si sadne späť k televizii a nechá Harryho tak, aby si to vyriešil v akom-takom súkromii.

Amelie si povzdychla. "Neukázal si sa doma, tak sme sa roz-"

"To že sa neukážem doma neznamená, že Daniel nemusí chodiť do školy!"

"Nekrič na mňa, dobre? Sme tu len do stredy."

"Len? LEN? To sú tri dni bez školy, Amelie!"

"Vieš čo, nebudem sa o tom s tebou baviť. Uži si tam tie tvoje homosexuálne a choré zvyky a nás nechaj napokoji," s tými slovami zložila a Harry zízal na obrazovku s neveriackym pohľadom. Tá mrcha.

Otočil sa, mobil si dal do vrecka, a pozrel sa na muža na sedačke.

Sedel schúlený medzi hromadou vankúšov, zabalený v deke s pokojne zatvorenými očami. V rukách pevne zvieral mäkký, zelený vankúš. Povrch vankúša bol ako srsť mačky, príjemný a teplý.

Harry sa usmial a podišiel k sedačke. Veľmi chcel pri ňom ostať, tak veľmi, až sa nechcel už nikdy vrátiť domov. Lenže má syna a nikdy by to nepovedal nahlas, no tými rokmi si našiel Daniel v jeho srdci miesto a bohužiaľ nastúpil na miesto Louisa. Daniel bol zrazu pre neho prvoradejší.

Sklonil sa, jemne mu prstami odstrčil vlasy z čela a ešte jemnejšie pritlačil pery na jeho čelo. Zatvoril oči a užíval si ten pocit, keď sa jeho pery dotknú Louisovej pokožky. Aj keď bola popredkávaná vráskami, kde-tu, bola jemná.

"Mám ťa rád, Lou," zašepkal a ešte tichšie sa vytratil z bytu. Cítil malé výčitky, no tie nahradil automaticky hnev, ktorý mu vzplanul pred očiami, keď mu pípol mobil s ďaľším upozornením z twitteru od Amelie. Ďaľšia fotografia. Tentoraz len Daniel.

Harry bol odhodlaný prinútiť Amelie, aby sa s Danielom vrátila. A nebolo to len tým, že by mu vadilo, že Daniel nechodí do školy. Bolo to niečím iným.

~

Louisovi sa spalo dobre, nie však tak dobre, ako keď vedľa neho spal Harry a objímal ho rukami aj nohami. Teraz bol v objatí vankúšov a deky. 

Prebudil ho však jemný dotyk na jeho tvári. 

Usmial sa, no oči neotvoril. "Harry," zamrmlal. "Nechaj ma spať." V tom momente sa z jeho tváre ruka akoby vyparila, no Louis cítil na sebe niekoho pohľad, tak pomaly, veľmi pomaly, otvoril oči. Okamžite sa posadil, pritiahol si nohy k hrudníku a vytreštil svoje ospalé oči.

"Čo tu chceš?"

"Chcel som sa ospravedniť. Konal som len zo žiarlivosti, no ako vidím, tebe bolo dobre," povedal pevne, chladne Noahov hlas. Týčil sa pred sedačkou, pred Louisom, akoby vyššieho človeka nebolo. Akoby bol Louis len malý mravec, ktorý urobí len jeden chybný krok, a ten veľký človek ho zašliapne ako nič.

"Choď preč."

"A kam? Prišiel som ťa navštíviť. Nesťažoval si sa, že som tu málo? Že ťa niekedy nevidím dva mesiace? Tak hádaj čo, mám mesiac voľno, v chodbe kufor a viem, že jedna strana tvojej postele je prázdna," uškrnul sa, v očiach mal niečo zvláštne. Noah sa sklonil a chytil Louisovu tvár pevne do jednej ruky, palcom a ostatnými prstami mu deformoval tvár.

"Nie sme znova tam, kde sme boli? Styles ťa znova chce, no ja ťa mám. Ty odídeš, no potom prideš ako uplakané decko, že ťa odkopol. Ale vieš čo? Tentoraz nie, tentoraz uvidíme plakať my jeho. A keď nie ty, tak aspoň ja," usmial sa a po pár sekundách, Louisovi už tiekli slzy, pritisol svoje pery na Louisove. Ten sa však s plačlivým vzlykaním od neho odťahoval, rukami ho udieral do hrude, až sa nakoniec Noah odtiahol, ale len kvôli tomu, aby sa mohol nahlas rozosmiať a vrátiť sa po kufor.

Louis si položil čelo na vrch kolien, pričom si svoje nohy objal útlymi pažami a ticho plakal. Mal tak mizerný život, že nevedel, či sa mu ešte oplatí v niečo dúfať.

~

Louisa znova prebudila ruka. Tentoraz už ležal v posteli, na nočnom stolíku svietili na iPode čísla, ktoré ukazovali krátko po pol jednej ráno. Louis si najskôr myslel, že ruka na jeho boku pod tričkom je Harryho, preto sa uvoľnil pod dotykom ruky, no keď sa prsty dostali k okraju kockovaných pyžamových nohavíc, prudko sa posadil a mal chuť kričať. Zabudol. Zabudol, že si krátko pred jedenástou k nemu ľahol Noah a nie Harry. O Harrym ani nevedel, veď bol pri ňom, keď zaspával vtedy na sedačke a keď sa zobudil, videl Noaha. 

Žeby Noah Harryho presvedčil, aby ho nechal napokoji?

"Chcem spať," zamrnčal Louis a skoro so slzami v očiach odstrčil Noahovu ruku. 

Tá však hneď bola naspäť so slovami: "Ale ja nie."

"Nechaj ma."

Noah však len pokrútil hlavou.

"Nie, Boo. Nepovedal som ti predsa, že donútime Harryho plakať? Donútime ho kričať od zlosti," uškrnul sa.