Love From Past - stylinson |book two| ✔

Part one

"Oci?" 

"Hm?" 

Daniel sa na zadnej sedačke hral s hračkou, ktorú si našiel v krabici z McDonaldu. Bol tam malý spiderman v skákajúcej pozicii. 

"Poznáš pána Tomlinsona?" spýtal sa a skočil s umelou hračkou na okno dverí vedľa seba. Harry sa zahniezdil na mieste, pričom pevne schmatol volant, pretože sa vôbec nechcel so svojím synom rozprávať práve o tomto. 

"Prečo ťa to napadlo, Dan?" odpovedal otázkou.

Daniel mykol plecami, čo však Harry nevidel, pretože sa sústredil na cestu pred sebou. "Zvláštne ste sa na seba pozerali a potom ste sa hádali."

"My sme sa nehádali, Daniel," povedal pevne Harry, no sám seba klamal. Hádali sa ako dva psi. Daniel sa už viac nevyjadroval k trénerovi, ktorého bude musieť navštevovať každý utorok a štvrtok. Tak či tak bol malý a vôbec nerozumel tomu, o čom sa dvaja muži hádali.

~

"Dan, choď sa s ostatními chlapcami prezliesť. Počkám tu na teba," povedal Harry, keď jeho syn vyšiel s ostatními z ľadu. Daniel sa usmial a s dvoma chlapcami odišiel do šatne, kde mu nechal Harry športovú tašku a oblečenie, v ktorom prišiel.

Kučeravec sa postavil do uličky tak, aby musel Louis okolo neho prejisť. 

Louis dokorčuľoval pomaly k mantinelom a s povzdychom ho za sebou zatvoril. Snažil sa pôsobiť nekompromisne a rezervovane. Všimol si Harryho ešte keď sa prechádzal po ľade, aby sa trochu uvoľnil.
Miloval vôňu ľadu, presne to si myslel aj pri trénovaní, kedy prvýkrát stretol kučeravého chlapca s Liamom. No namiesto toho, aby si ľad teraz užíval plnou rýchlosťou, mohol sa len pomaly prechádzať a popritom si ešte dávať pozor, aby tvrdo nedopadol na ľad.

"Louis," povedal Harry, keď Louis jednoducho prešiel okolo jeho tela opretého o modrú stenu chodby, ktorá viedla von zo štadióna.

Brunet zatvoril oči tak, aby ho Harry nemohol vidieť, no ťarbavo pokračoval v korčuliach ďalej k svojej šatni, ktorú vyčlenil len pre seba.

"Louis," povedal pevnejšie Harry a natiahol sa, aby schmatol Louisa za lakeť. No Louis sa mu okamžite vytrhol, oprel sa rukou o stenu, aby nespadol a otočil sa k zelenookému mužovi.

"Nechaj ma napokoji. Vypadni," povedal pomedzi zuby a chystal sa znova otočiť, no Harry ho znova schmatol za lakeť. 

"Princezná..."

Louis na okamih zatajil dych, pretože tú prezývku nepočul už niekoľko rokov. No okamžite zažmurkal  a vytrhol si ruku opätovne z Harryho zovretia. 

"Odíď. Okamžite," povedal ticho.

"Správaš sa ako dieťa, Louis. Chcel som sa len porozprávať."

Louis sa sarkasticky zasmial. "S tebou sa ja vážne nemám o čom rozprávať!"

Harry si prehrabol svoje vlasy, ktoré mal omnoho dlhšie než ho videl Louis naposledy. Bol si takmer istý, že si ich Harry zväzuje do gumyčky.

"Prečo nie, Louis? Nemôžeme zájsť len na kávu?" 

"Stále nerozumiem, prečo ma nepočúvaš. Ja s tebou nikam nepôjdem, nikdy!" zavrčal Louis a otočil sa. 

"Stále si to isté decko!" zakričal Harry, keď sa mu Louis vzdialil na pár metrov.

Brunet sa na okamih zastavil a otočil sa. Prezrel si Harryho od hlavy po päty a uvedomil si, že sa okrem Harryho vlasov a trochu vrások nič nezmenilo. Keď si Harryho prezrel, vystrčil pred seba prostredník. 

"A ty si stále ten istý čurák, aký si bol!" zakričal späť a vošiel do svojej šatne, pričom sa nezabudol zamknúť. 

Hneď na to Harry udrel rukou do vzduchu, pričom ticho zanadával. Prečo sa musel Daniel rozhodnúť chodiť práve na kurz korčuľovania, prečo? 

~

"Mame ani slovo," povedal Harry, keď zaparkoval auto pred zatvorené biele dvere garáže. Vo vnútri bolo zaparkované Ameliene auto, ktoré aj tak často nevyťahovala. 

Daniel prikývol a do rúk si vzal krabicu s hračkou a nedojedenými hranolkami, ktoré mal v McMenu. Zatiaľ čo Harry vyťahoval tašky z kufra, Daniel bežal k dverám, kde sa už objavila Amelie v jemných červených šatách, na ktorých mala sivý štrikovaný sveter. Bol predsa začiatok decembra. 

"Mami!" zakričal Daniel a s postavičkou pred sebou bežal k Amelie, ktorá ho s úsmevom privítala. Milovala svojho syna, narozdiel od jeho otca.

"Ako bolo?" spýtala sa a zdvihla Daniela do svojej náruče, pričom jej malý chlapec omotal nohy okolo pása. 

"Super! Pán tréner bol na nás milý a je srandovný!" kričal a rozhadzoval pri tom rukami. Harry zatiaľ zatvoril kufor a zo zeme zdvihol tašky z nákupu, ktorý urobili s Danielom po tréningu. 

"Boli ste s ockom nakúpiť po tréningu?" spýtala sa Amelie, keď vošla s Danielom do kuchyne a videla v chlapcovej ruke malú, červeno- modrú postavičku.

Daniel horlivo prikývol a keď sa dotkol nohami zeme, okamžite sa rozbehol k pultu, kde mal už tri postavičky z McDonaldu, rovnako ako aj tentoraz, všetky to boli postavičky spidermana. Harry medzitým vošiel do kuchyne a položil tašky na pult, pri ktorom sa hral aj Daniel. Amelie sa postavila k taškám a pomaly začala vyberať nákup. Prižmúrila oči, keď sledovala kučeravú postavu v tichosti odísť z miestnosti.

"Čo sa stalo ockovi?" spýtala sa a pokladala do skrinky nad umývadlom práškové prísady na palacinky či muffiny.

Daniel pokrčil ramenami a ďalej sa sústredil na zrovnávanie postavičky s ostatními. Nechcel, aby bola nová nakraji, pretože bola menšia než ostatné. To zdedil po Amelie, bol neuveriteľne veľký pedant. 

Amelie si kľakla vedľa svojho syna a ruku mu jemne položila na chrbát. "Stalo sa niečo? Nadával ti za niečo?" 
Chlapec pokrútil hlavou a znova mlčal s pohľadom upreným na postavičky. Jedna, jeho prvá, vystreľovala aj umelé pavučiny, ale naozaj malé .

"Tak čo sa stalo?" spýtala sa znova, naliehajúc na svojho syna. Dobre ho poznala a vedela, že sa niečo stalo.

"Ocko sa hádal s trénerom," odpovedal ticho Daniel.

Amelie sa zamračila. "Prečo sa hádali?" 

Daniel mykol plecami. "Neviem, počul som len, ako na seba kričali. Pán Tomlinson potom nahnevane buchol dverami."

Amelie sa rozšírili oči a pevne chytila svojho syna za ramená, aby sa mu mohla pozrieť do tváre. "Tomlinson? Louis Tomlinson?" 

Chlapcovi sa zračili v očach slzy, pretože naňho mama nebola nikdy taká tvrdá. Nikdy ho tak pevne nedržala a nikdy na neho nekričala ako teraz. "Áno," odpovedal trasľavo, pričom sa mu triasla spodná pera.

Amelie sa postavila a rýchlym krokom odišla do obývačky, aby sa mohla postaviť ku schodisku a zakričať na Harryho, ktorý bol určite zašitý vo svojej pracovni, ako to robil vždy, keď mal zlú náladu a nechcel, aby ho videl Daniel. 

"HARRY!" 

[A/N] Ďakujem za pekné privítanie do druhej série :3 a ďakujem za dodržanie 20 votes, čo ste dokonca aj presiahli :3 
Takže znova 20 votes a som tu s novou časťou.
Určite si z tejto story dáme vianočný špeciál, ktorý pridám presne na Štedrý deň :) Takže to bude taký malý darček pre vás :) 
Lots of love
Puppy.