Love From Past - stylinson |book two| ✔

Part three

V utorok ráno vstal Louis s nechápavým nadšením. Márne si nahováral, že sa neteší na tréning detí, keď sa tešil. A až nezdravo veľa. Ani by sa nenajedol raňajok, keby ho Niall nezastavil pri dverách.

"Mladý pán si najskôr sadne za stôl a dá si raňajky," povedal Niall s hrnčekom kávy v jednej ruke. Tou druhou hnal bruneta do kuchyne, kde na neho na stole čakali hrianky. 

"Dáš si čaj alebo kávu?" 

Louis mykol plecami a s povzdychom sa posadil za drevený stôl. "Asi čaj. S citrónom."

Niall pregúľal očami. "Už som nejaký ten rok s tebou, viem aký máš rád čaj."

"Dobre, dobre, už aby bol," zasmial sa.

"Oh, pohodlná slečinka," povedal Niall a dal variť vodu na Louisov čaj. "Ideš dnes na ten tréning detí, však?" spýtal sa Niall, ako si sadol oproti Louisovi a sledoval paru, stúpajúcu z horúcich hrianok. Louis sa do nich zatiaľ ešte nepustil. Len sedel, s rukami pod bradou a pozeral sa na svojho modrookého kamaráta. 

"Hm, áno, no neviem či by som tam mal ísť. Možno by sme sa mali znova presťahovať a nahradil by ma nejaký iný učiteľ."

Niall položil svoj čierny hrnček s bielymi kvetmi pred seba a oprel sa na nepohodlnej drevenej stoličke, ktorá však dokonale sedela do ich bytu s anglickým štýlom. 

"Ako to myslíš, presťahovať sa?"

Louis pregúľal očami. "Dobre vieš ako to myslím. Ale nenútim ťa. Presťahujem sa ja. Do iného mesta, no nie ďaleko."

"Nesmieš stále utekať! Bože Louis, si chlap a utekáš z boja ako..."

"Lenže toto nie je boj, Ni," prerušil ho Louis. "Toto už je dávno dokončená bitka, ktorá ma zničila. A nechcem sa do nej púšťať znova. Bola by to chyba. Veľká."

Niall sa natiahol a chytil svojho kamaráta za lakeť. "Ja ťa chápem, Louis, lenže bitka neskončila tak, ako by si chcel, nie? Nechceš bojovať ďalej?" 

"Nehovoril si ešte včera, že je Harry debil?"

Blondie sa vrátil späť do pôvodnej polohy s malým šibalským úsmevom na perách. "Hovoril, a stále na tom trvám, no to neznamená, že to nemôžeš skúsiť."

"Ja si myslím, že by to bola chyba."

"A to je to!" vyhŕkol Niall až Louisa trochu myklo. "Ty myslíš, až priveľa. Niekedy," dodal Niall a zasmial sa, keď sa poňom Louis zahnal jeho útlou rukou. "Dobre dobre, no pointa je v tom, že keď si zaľúbený, tak nemyslíš. Chápeš? Máš byť..."

"Hlúpy?"

Niall pregúľal očami a vstal, pretože sa ozvalo pískanie varnej kanvice. "Kašli na to. Ja som Zaynovi odpustil. Odpustil som mu to, že ma pustil k vode cez smsku a aj to, že ma vymenil za dievča. A ľutujem to? Nie. Som spokojný? Oo áno."

Louis zastonal a zakryl si tvár rukami. "Fajn! Stačilo mi, že som to počul včera večer cez stenu!" 

Niall zaklonil hlavu s kanvicou v ruke a nahlas sa zasmial. "Bolo to počuť?" 

"Uh-ah Zayn! ZAYN! Á-áno! Zayn! Kurva Zayn! Agh! Agh!" napodobňoval Louis Nialla a pri tom búchal rukou po stole, pretože Niallova posteľ mala čelo na stene susediacou s jeho izbou. 

"Ok, ok! Prestaň!" kričal Niall, no smial sa. 

"To musíte byť vážne až taký hlučný?" spýtal sa Louis a vyčaril malý úsmev, keď mu blondie položil hrnček k tanieru. Konečne sa mohol ustiť do jedla.