Perspektíva

26. kapitola

Lieskovský

Pavol Lieskovský

Lieskovský Pavol.

On je všade.

On je moja cesta za ňou.

Privedie ma k mojej sestre, ale zároveň ma nikdy nesmie vidieť, spoznať, prehovoriť na mňa.

Pavol Lieskovský mi pomôže pomstiť sa mojej sestre a zastaviť ju, aby už nikomu neublížila.

*****

Z pohľadu Adriána

Hudba vibruje podlahou. Tlmené svetlá vytvárajú na stenách a stropoch strašidelnú hru tieňov. Moje unavené oči pália ešte viac pod tlakom hustého cigaretového dymu. Do nosa mi vráža pot, silný parfum a smrad umelého dymu.

Ruku mi zviera Laura. Jej prepletené prsty s tými mojimi mi dodávajú zároveň i odvahu.

To dievča, alebo skôr tá žena, je zvláštne stvorenie. Ja som pri nej neuveriteľne iný. Na jednej strane by som ju mal neznášal, zobrazuje takmer všetko to, čo na ľuďoch nemám rád a robí všetko, vďaka čomu mi iný zničili život. No je tu aj druhá strana, perspektíva jej osobnosti je badateľná, keď sa človek pozrie poriadne. Múdrosť a inteligencia jej nechýbajú. Je krásna, s dobrým srdcom, miestami možno málinko naivná, ale verná.

Je všetkým čo som kedy chcel a zároveň nechcel.

Keď sa na mňa celé hodiny tlačila na zadnom sedadle motorky, keď sa jej ruky obtáčali okolo mojich bokov a keď mi pri tom dýchala za golier ten jej horúci dych, vedel som, že nech je aká chce, je moja a ja sa jej len tak nevzdám.

Neplánoval som to.

Práve naopak. Odmietal som to.

Prečo ona? Prečo práve teraz, keď mám na práci dôležitejšie veci. Lenka je moja priorita. A i tak viem, že ak by prišlo na lámanie chleba, položil by som život ako za jednu, tak aj za druhú.

Som v totálnej riti.

„V pohode," zatlačí mi nechtami viac do hánok. Nie sú dlhé, ani ostré, ale polmesiace ktoré mi na pokožke zanechá, si mám chuť nechať vytetovať.

„Hej," snažím sa prekričať hudbu.

Nie vždy som mal dobrý inštinkt, alebo som ho možno iba nepočúval. Ale už viem, že túto chybu robiť nemôžem. A niečo mi našepkáva, že tu Lenka nie je. Je to ten istý hlas, čo mi vraví, že možno je v nebezpečenstve, ale nie je stratená. A tiež to, že sme blízko. Bližšie, ako som kedy pred tým bol sám.

Môj Anjel mi pomohol. A veľmi. Už len to zmenilo môj pohľad na ňu, ako sa vrhla do práce ešte v chatke, až kým takmer neodpadávala z nôh. Zabúdala sa napiť a najesť lebo premýšľala len nad tým, kde ďalej hľadať. Skutočne pátrala po mojej malej sestre, síce pod vyhrážkou smrti, ale presne viem identifikovať moment, kedy to začala robiť nezištne, pre mňa a pre moju rodinu. Okamžite potom som vedel, že v tom nie som viac sám a to mi dodalo silu ísť ďalej. Sme tím. Verí mi.

Všetko čo našla, odhalila a pritom sa musela šprtať vo vlastnej minulosti je dôležité. Nehovorí to, väčšinu času sa tak ani netvári, ale občas jej skĺzne tá statočná maska z tváre a ja vidím ako veľmi ju to bolí. Ťaží ju mnoho vecí a o to viac ju chce ochraňovať. Niečo sa jej stalo, možno toho bolo viac, snáď mi o tom raz povie. To niečo ju zmenilo a stratila cestu, ktorou sa jej život uberal.

Chcem ju chrániť, chcem o nej vedieť všetko, dýchať v jej prítomnosti, nosiť ju na rukách a klaňať sa jej. Bojovať po jej boku ako jej verný poskok.