I Blame It On The Eyes. - 6.časť

1.7K 141 5
                                    

Otočila som sa pomaly prichádzajúc tvárou v tvár s Harrym.

Nevyzeral, že bol naštvaný, vôbec nie... A to ma desilo. Vyzeral arogantne. Takmer ako by bol šťastný...

"Vidíš, Bailey. Urobila si chybu." Harry sa uškrnul. Prišiel ku mne, až kým sme nestáli len pár centimetrov od seba, naše hrude sa takmer dotýkali. "Povedal som, aby si neodpovedala. A ty si to urobila. Povedal som ti, aby si ma počúvla a urobila to, čo poviem, a ty si to neurobila. A potom ma najviac naštvalo, že – si napísala Liamovi – a úplne si ignorovala moje druhé pravidlo. "

"Vyzeráš ako Harry, hovoríš ako Harry. Ale ty nie si Harry." Vzlykala som.

Zasmial sa a vzal moju tvár do jednej zo svojich chladných rúk. "Bol som unavený zo všetkých tvojich kecov, Bailey. Mala si ma pod kontrolou. Ovládala si ma. Jedného dňa, mi Niall otvoril oči. Povedal mi všetko, čo si myslel, a potom mi ukázal Rhea. Uvedomil som si, čo som mohol mať, a to, čo som nedostal - Tak som sa rozhodol prevziať kontrolu. "Uviedol.

Odvrátila som sa od neho, a nechala som slzy stekať po mojich lícach. "Myslela som si, že si to urobil, pretože si ma miloval. "zakňučala som.

Pritiahol si moju tvár k sebe a hlboko sa mi pozrel do očí. "Hej, hej. Milujem ťa, zlato. Naozaj. Len som sa musel začať správať ako muž. Ženy nie sú určené na ovládanie veci. Pre toto sú muži potrební v dome."

Rozhodla som sa proti kričaniu na neho, že je sexistický. Ešte som nevedela, aký by mal byť môj trest a nechcela som, ten neznámy trest ešte zhoršiť. Potiahla som nosom a vyhla sa očnému kontaktu s ním.

Harryho palec skĺzol po mojom líci a utrel mi slzy. "Prestaň plakať. Nemám rád, keď plačeš. "

Snažila som sa, čo najlepšie ignorovať úprimnosť v jeho hlase, nebolo to skutočné, však? Toto všetko len hral.

"Je to moja slabosť." Dodal. Harryho pery prechádzali po stopách sĺz, ako pobozkal každé moje líce. Normálne by som sa usmiala - Ale teraz som tvrdo bojovala proti svalom mojich úst.

"Toto bolo len varovanie, dobre?" Spýtal sa a zdvihol obočie.

Prikývla som a uhryzla sa do pery. Vyhovovalo mi, že nemusím okúsiť jeho malý trest, na ktorý myslel.

"Poď sem." Vzal ma za ruku, vedúc ma do spálne v suteréne. Celý bol prázdny, s výnimkou manželskej postele v rohu izby. Tento suterén sme nechávali pre hostí. Harry pustil moju ruku a vyliezol na postel sadajúc si chrbtom k čelu postele. "Poď sem." Zopakoval.

Urobila som tak, ako povedal a sadla si vedľa neho na posteľ, držiac patričnú vzdialenosť medzi nami. Zasmial sa a pritiahol si ma k sebe.

V okamihu  - som bola na jeho kline, moje nohy boli obmotané okolo jeho bokov. "Ahoj." Uškrnul sa. Ignorovala som ho a pokračovala v pozeraní niekde inde. Jeho zelené oči boli ako pasce. Nechcela som uviaznuť v jednej z nich, teraz nie je správny čas.  

Harry si povzdychol a jeho ruky položil na mňa – jednu na chrbát, a druhú na zadnú stranu krku. Pritlačil si ma k sebe, takže som narazila do jeho hrude. Moja hlava pristála tesne vedľa jeho srdca -, kde som mohla počuť jeho stále búšenie. Pohladil ma po vlasoch a na môj chrbát kreslil rôzne veľké kruhy.

Namiesto toho, aby som sa odtiahla, a utiekla od neho preč, som si hlavu pritlačila tesnejšie k jeho hrudi, a nechala svoje ruky visieť pozdĺž môjho tela. Zavrela som oči a počúvala, ako si Harry potichu nado mnou pohmkával.

"Maznanie s mojou láskou." Zašepkal Harry. Prestal v kreslení kruhov na mojej dolnej časti chrbta, a opakovane mi dával pusy na čelo.

Keby to nebolo po udalostiach, ktoré sa stali len pred niekoľkými minútami - Povedal by som, že to bolo normálne. Jeho nálady ma miatli. V jednej chvíli bol šťastný a v druhej bol naštvaný. Znel takmer ako bi-polárny. Bi-polárny upír... Nezdá sa, že by to bolo príťažlivé.

Harryho pery smerovali až k mojim ramenám, kde mi dal malú pusu, než začal jemne sať.  "Neopustíš ma, však?"

Jeho slová ma šokovali, zdvihla som hlavu a pozrela sa na neho so zvrašteným obočím. "Prečo sa to vôbec pýtaš?"

Skúmala som jeho výraz. Jeho oči boli sklené a vyzeral, ako by sa každú chvíľu mohol rozplakať. Jeho krásne pery boli skrútené do zamračenia. Trochu mi to pripomínalo malé dieťa.

"Ja-Ja ... Včera si hovorila niečo o odchode. Odvtedy ma to zožiera." Zašepkal.

Napriek posledným dvom dňom, moja láska k nemu neochabla. Iste bola som z neho sklamaná, ale to neznamená, že ho nemilujem. Nemôžem povedať, že ho budem milovať stále, ak bude takto konať.. ale teraz som až príliš zaľúbená. Ešte sa ma tak úplne nezbaví.  "Nie, bola som naštvaná. A povedala som prvé, čo ma napadlo. Prepáč. "

Usmial sa a pobozkal ma na nos. "Takže ma stále miluješ."

Usmiala som sa na neho. "Áno, stále ťa milujem."

"To je dobre, pretože aj ja ťa milujem." Pohol hlavou a jemne priložil svoje pery na moje. Usmiala som sa do bozku, a zareagovala som s radosťou.

Na vine sú jeho oči. Prekliate pasce. 

||

Musím sa priznať, že sm to nevydržala a musela som si prečítať originál :DDD len vám poviem, že je to fakt zaujímavé, máte sa na čo tešíť! 

Bola by som rada, ak by ste si prečítali ďalší príbeh na mojom profile, čo prekladám PHANTOM - Je to Paranomal, Mystery/Thriller, Horror príbehom, pokiaľ nie ste zastancami takýchto príbehov, nečítajte to! 

ĎAKUJEM za všetky Votes a Komentáre x

Vanesa

Demon By Day || h.s (Slovak Translation) - Sequel to Demon By NightWhere stories live. Discover now