Mafia v krvi

ČO TO S TÝM OTCOM JE?

Denis

Už je skoro 10 hodín večer, najvyšší čas ísť do klubu zabaviť sa. Svoju "prácu" som už dokončil, čiže je čas si trochu užiť.

Pri premýšľaní do ktorého klubu si to dnes namierim, mi volal Adam, vraj je u Braňa párty.

Obliekol som si čierne roztrhané rifle a na to biele obtiahnuté tričko, keďže je začiatok leta, nič viac mi netrebalo. Samozrejme ešte biele Conversky.

Zobral som si čierneho Mercedesa, nieje môj obľúbený, ale pochybujem že budem cestou domov šoférovať, tak ho nechám u Braňa a keby sa mu niečo stane ani ma to nemrzí.

Po ceste som vyzdvihol Adama a vybrali sme sa na party. Adam má ryšavé vlasy a je rovnako vysoký ako ja. Čiže okolo 190cm.
Máme rovnako hnedé oči, vyzeráme skoro rovnako ibaže on ma úplne iný život ako ja. On má milujúcich rodičov a kľudný život, narozdiel odomňa.

Párty je už v plnom prúde. Práve do seba lejem šiestu whiskey, ale som ešte celkom pri zmysloch. Zrazu vidím blondínu asi po tridsiatich plastikach. Namaľovanu jak keby išla na karneval. Ale musím uznať že má aj cici aj rici. Ale aj tie asi nebudú jej. Príhovorim sa jej a pozvem ju na pohárik. Už po 2 minútach rozhovoru s ňou viem, že dá každému, ale mne to len vyhovuje. Zoberiem ju hore, zhodim ju na posteľ (mám to rád tvrdo), vyzlečiem ju a aj seba a už to ide samé. (Nabudúce to bude o dosť viac rozpísané)

Nebola zlá ale ani výborná, nechal som ju tam ako odpad čo ona vlastne aj bola, no užil som si a to je podstatné.

Pri bare som si zobral ešte fľašu vodky, aby som na toto celé radšej zabudol, na celý svoj mizerný život.

Cestou domov som si nebol úplne istý kde som, tak som si zavolal taxík. Aspoň vlastnú adresu si pamätám.

Zastavil pred zavretou bránou, ktorá ho nepustila ďalej. Nechcel som nikoho volať aby ju prišiel otvoriť, ešte by sa náhodou otec zobudil. To už by so isto spal vonku. Otvoril som dvere auta, vystúpil a cez okno zaplatil a poďakoval. Jednoducho viem čo sa patrí.

Brána bola zamknutá a to znamenalo jediné. Zase si napichnem vajcia. Pri preliezaní a ešte k tomu v mojom stave to nebolo vôbec bezpečné, ale krízová situácia si vyžaduje krízové riešenie.

Za bránou bolo ešte kúsok cesty, ktorú som si pamätal naspamäť, neviem prečo, ale touto cestou chodím rád.

Dvere boli odomknuté začo som bol neskutočne rád, pretože som nemal pri sebe nič. Naozaj nič. Kľúče, mobil ani peňaženku.

Vyškriabal som sa po schodoch do svojej izby a už som nebol pri vedomí. Konečne.

Ráno ma strašne bolela hlava, myslel som si, že mi vybuchne. Na stole ležala tabletka a pohár vody. Toto tu bolo vždy po ťažkej noci. Dala mi to sem naša domáca. Milujem ju za to.

Dal som si sprchu a hodil som sa do poriadku, no aj tak som nevyzeral zrovna najlepšie a tie kruhy pod očami tomu moc nepomáhali.

Sedel som na posteli a obliekal si ponožky, zrazu mi niekto zaklopal na dvere.

No bez pozvania aj vošiel. Chcel som začať kričať kto si to dovoľuje, ale keď som uvidel otca hneď som stratil všetky slová. Nielen preto že mám pred ním rešpekt, ale aj preto že v mojej izbe sa objavil iba keď išlo o niečo vážne. A podľa jeho pohľadu som vedel,že tak to bude aj teraz.
Posadil sa na posteľ vedľa mňa.

"Tak čo? Aké si mal ráno?" opýtal sa. Ostal som v šoku, nikdy sa ma otec nepýtal ako sa mám, vedel som, že je nervózny a tak som nechcel aby chodil okolo horúcej kaše.

"Čo sa deje?" už som chcel, aby to vyklopil.

"Budeš sa ženiť!"povedal akoby nič. Sedel som tam ako obarený, prišlo mi to vtipné, dúfal som že to nemyslí vážne. No keď som videl že to naozaj myslí vážne, vyskočil som z postele. Bol som na neho neskutočne nahnevaný.

"To nemyslíš vážne!" rozčuľoval som sa. Aj keď som vedel že toto na otca neplatí. Rozhadzoval som rukami a mysľou mi prebehlo 30 spôsobov ako ho zabiť.

"Denis, s týmto životným štýlom dlho neprežiješ, je koniec." už aj otec nebol z môjho správania nadšený a postavil sa z postele.

"Môj život? 20 rokov si sa nestaral, čo tak zrazu?" bol som už z neho na dne. Po tejto vete som oľutoval, že som vôbec niečo povedal, ani som sa nenazdal a držal som si červené líce a na ňom určite otcov odtlačok ruky.

"A dosť, oženíš sa a hotovo. Priprav sa na večer príde tvoja nastávajúca a ja potrebujem dediča." A toto bol môj koniec, už som nemohol namietať, lebo by som visel dolu hlavou z okna. Boli sme síce rodina, ale otec vedel miešať prácu so súkromím. A to bol problém.