Mafia v krvi

ERIK 2

Alex

Nabila som zbraň a odišla. Nepovedala som mu o tom. Veď načo aj. Bude žiť. To jediné som chcela.

Posledný krát som mu dala pusu na čelo pričom mi stiekla slza na jeho nos.

Potichu som otvorila dvere a opatrne ich zavrela.

"Budeš mi chýbať." Lúčila som sa s ním v duchu.

Odišla som. Preč. Ďaleko.

Prvý bod plánu bolo nájsť Erika. Čo nebude zas tak moc ťažké ako sa na prvý pohľad môže zdať.

Boli len dve miesta kde by mohol tráviť čas. Prvé bolo starý opustený sklad. Ešte ako decká sme tam chodili. Bol to úkryt pred realitou...tam nebol.

Tak potom jeden bar v úzkej uličke uprostred ničoho. Jasné, že bol tam. Už od vchodu som ho videla sedieť za stolom s pohárom vodky. Isto to bola vodka. Nič iné on nepije.

Môj plán zabiť ho hneď ako ho zbadám, pomaličky prchal. Dokonca som sa chcela otočiť a odísť. Ale otočil sa on. Pozrel na mňa... Presne som vedela čo ten pohľad znamená.

"To isté... dvakrát poprosím." Sedela som s ním za barom.

"Že poprosím, kedysi si taká nebývala"  začal sa smiať.

"No nejaké zvyky mi predsa len ostali!" Vypila som pohárik a namierila na neho zbraň.

Nepovedal nič. Pil si ďalšej. Nenechala som sa tým rozhodiť.

"Býval si lepší herec," povedala som po chvíľke ticha.

"Myslíš, že si ma prekvapila? Keby som nechcel aby si ma našla, tak ma nenájdeš." To bola pravda.

"Je jasné, že ma chceš zabiť. Veď buď ja alebo on. A odpoveď ti vidím v očiach."

"Na veľa veci si zabudol." Narážala som konkrétne na vetu, ktorú neustále hovorieval.

Vyzeralo to, že si spomenul.

"Nič nie je také ako sa môže na prvý pohľad môže zdať." Povedali sme naraz.

Bol opitý. Ibaže to som bola aj ja. A to bol problém.

Vyšli sme von z baru. Kto by nás nepoznal by aj povedal, že sme pár.

Zašli sme za roh. Do prázdnej, tmavej a hlavne mokrej uličky. Hrozne to tam smrdelo.

"Takže toto bol tvoj plán?" Začal sa smiať.

Nevedela som čo mu mám na to povedať. Nechcela som ho opiť, iba zabiť. A to je rozdiel.

Vytiahol zbraň a namieril to rovno na mňa. Alkohol akosi vyprchal. A prišiel moment, ktorému som sa postavila čelom.

"Do toho." Skríkla som na neho.

"Toto si myslíš, že chcem spraviť? Vôbec nie. Načo mi bude, že budeš mŕtva? Ja ťa chcem vidieť na kolenách prosiť ma.!"

"Si myslíš, že si ma dostal? Posluš si...
Ja totižto nemám nič čo by si mi mohol vziať. Mamu už nie. Otec ma vydal proti mojej vôli, Denis sa nevie na mňa ani pozrieť, Emily nevidím ako je rok dlhý a na Nell mi nezáleží. Jediný na kom mi záleží je Molly. Už mi nemáš čo vziať." Začala som sa smiať jak blázon.

"Jediné čo je na tom pravdy, je, že tvoja mama je mŕtva. Nič viac ti neverím."..."Vidím ako sa na seba s tvojím snúbencom pozeráte. Je mi strašne ľúto, že sa nedožije svadby."
Jemu štipka humoru nikdy nechýbala.

"Si zbabelý to spraviť. Keď to nespravíš ty, urobím si to sama."

Vytiahla som svoju zbraň a priložila si ju k hlave.

"Erik, tak či tak ty prehráš. Nikdy ma neuvidíš trpieť, to ti sľubujem.!"

Výstrel....

Všade naokolo bola hmla a tma. Hluk. Smrad. Počula som....... Denisa?

Nevidela som nič. Po chvíli ma niekto schmatol a ťahal. Strčil do auta a zavrel dvere.

Denis

Bol som si istý, že nie je niečo v poriadku. Prvý krát som videl Alex ako má strach. Neviem čoho sa bála. Ale muselo to byť niečo vážne.

Zaspal som na gauči. No prebudila ma jej slza na mojom nose. Cítil som ju. Šteklila ma.

Neváhal som. Zobudil som Thomasa a obaja sme ju sledovali. Videl som ako sa pri bare s niekým baví. Sadol som si za menej osvietený stôl, aby si ma nevšimla. Videl som ako do seba lejú pohárik za pohárikom. Zatínal som päste pod stolom od nervov. Ona sa predsa nebude opíjať s nikým iným okrem mňa.

Thomas ich odfotil a fotku poslal Nell. Videl som, že sa poznali. Dúfal som, že mi Nell o ňom povie viac. Napísala mi všetko čo sa stalo. Stuhol som. Nevyzerala, že sa ho bojí. Ale ona dobre vedela schovávať strach.

Vyšli von a my automaticky za nimi. Úplne som zamrzol na mieste keď povedala 'do toho'. To nemohla myslieť vážne.

Spoza rohu som videl ako na ňu namieril zbraň a to som už nevydržal.
Strelil som ho. Nechcel som ho zabiť. Ikeď to v najbližšej dobe aj tak spravím. Thomas stiahol Alex do svojho auta. Ja som chcel hneď odísť, ale jednu mi vrazil. A potom ďalšiu a ďalšiu. Padol som na zem. A on tiež.

"Si zbabelec!" Povedal som.

"O nič väčší ako ty."

Postavil som sa a odišiel. Zavolal som chlapom, aby sa o neho postarali. Tým myslím naložili do auta a odviezli do malej miestnosti kde sa ešte porozprávame.

Išiel som hneď domov. Thomas mal už doma auto. Uľavilo sa mi.

Bez klopania som vošiel do jej izby. Akurát vyšla z kúpeľne s mokrými vlasmi a podotýkam iba v uteráku. Bola neuveriteľne sexi.

"To čo malo znamenať?"použil som asi trošku hrubší hlas ako som mal.

"Čo si tam robil? Všetko si pokazil!" Kričala.

"Takže ty si to mala úplne pod kontrolou však?" Kričal som už aj ja.

"Áno, ale pán sa tam musel zjaviť ako Boh pomsty a všetko pokaziť!" Približovala sa ku mne.

"Prepáč, nabudúce ťa nechám nech umrieš. Dobre?"

"No tebe to akosi páli."

Naštvala ma. Stiahol som si ju k sebe a doslova sa na ňu prilepil, chcel som cítiť to všetko čo mala pod tým uterákom.

Prilepil som na jej pery a poriadne ju chytil za riť až jemne nadskočila. Dlho som s nikým nič nemal, čo bolo vidieť aj na mojich nohaviciach.

Zdvihol som ju na ruky. Ona si ma obalila do svojích nôh. Jednou rukou som si ju držal na zadku a druhol som do nej vopchal prst pričom mi vydýchla do úst. Odtiahla sa.

"Čo Erik?"

"Je to vybavené." Upokojil som ju.

Vedel som, že môžme pokračovať. Vopchal som aj druhý prst na čo si ma silnejšie obmotala okolo nôh.

"Počkaj." Povedala popri vzdychaní.

Zapozeral som na ňu psím pohľadom.

"Ja to nechcem keď som pripitá." to nemyslí vážne toto.

"Ty si ani nevieš predstaviť čo sa teraz deje kvôli tebe v mojich nohaviciach." Hovoril som pravdu.

"Prepáč."

Rešpektoval som jej rozhodnutie ikeď veľmi nerád.

"Toto mi ešte vynahradiš, aby bolo jasné!" Položil som ju na zem a dal jej ešte letmú pusu.

Otvoril som dvere.

"Ľúbim ťa Denis." Povedala so smiechom.

Najskôr som sa potešil, ale neskôr som jej správanie prikladal k alkoholu.