Mafia v krvi

TÁ PRAVÁ

Denis

Z pŕs som sa bozkami presunul cez brucho až dole. Párkrát som po nej cez nohavičky prešiel jazykom a pobozkal jej ju.

Rozopol som si nohavice a stiahol si trenky. Lem nohavičiek som chytil zubami a zatiahol tak že Alex vykríkla a oni sa roztrhli.

Už som chcel byť v nej, ale všimol som si, že plače.

Nebol to nejaký hysterický plač, bol tlmený akoby nechcela aby som ho počul.

Bol som veľmi opitý ale nie tak, aby som znásilnil. Ju nie.

Obliekol som si nohavice, odopol jej ruky a zabalil ju do deky. Stále plakala, tak som ju silno objal a spolu sme sa hodili na posteľ.

Zaspal som rýchlo ale nepustil som ju zo svojho zovretia keďže ráno bola stále vedľa mňa.

Bavilo ma sa na ňu pozerať. Bola prekrásna. A keď spala bola neskutočne roztomilá.

Mal som ešte niečo na práci, tak som išiel do kúpeľne a ju nechal tam, aby sa vyspala. Pohľad do zrkadla nebol zrovna najkrajší. No ale čo ma ešte viac trápilo bolo čo som chcel v noci urobiť. Bol som neskutočne rád, že som sa ovládol, ale bol som zo seba aj prekvapený. Ja vždy dosiahnem čo chcem.

Alex

Večer som sa neskutočne bála. Do poslednej chvíle som dúfala, že to neurobí. Ďakovala som Bohu ako sa zachoval.

Takto dobre som sa už veľmi dlho nevyspala. Ráno keď som sa zobudila, už som necítila Denisovu vôňu, jeho dotyky....bože čo to trepem

Nechcela som si to priznať, ale bolo veľmi príjemné zaspávať v jeho objatí. Veeeeeeelmi príjemné.

Ráno tu už ale nebol, počula som vodu v kúpeľni. Rozhodla som vypadnúť skôr ako príde. Keďže som bola úplne nahá, hľadala som aspoň nejaké tričko. Počula som nejaké hlasy na chodbe, ktoré zosilnievali. Zostala som stáť na mieste a nevedela kam mám ísť.

Nakoniec som našla nejaké čierne tričko, ktoré pravdepodobne patrilo Denisovi. A ešte nohavičky, teda aspoň to, čo z nich ostalo. To tričko bolo veľké čo mi dopomohlo zakryť aspoň polku zadku, ale stále som nemohla nájsť svoje nohavice. Nakoniec som videla ako trčí nejaký kus látky spod postele. Zohla som sa aby som ich vytiahla.

V tom som cítila slabé štipnutie na riti. Jednoducho som jednu dostala. V momente som sa vystrela a hodila na Denisa vražedný pohľad a tiež vankúš.

On sa len jemne usmial a mala som pocit, že toto bolo prvý krát čo som ho videla sa smiať naozaj inak. Nie tak nútene a ironicky ako vždy. Toto bolo až moc úprimný smiech. Nebol to až tak smiech ako len jemný úsmev, ale aj tak to bolo niečo iné.

"Prepáč za večer," a už zase sa hral na niekoho iného. Toto bolo ospravedlnenie jednoducho zo zdvorilosti alebo aby som to náhodou niekomu nenažalovala, nebola tam ani štipka úprimnosti. No aj tak som ospravedlnenie prijala. Nechcela som sa totiž už k tomu viac vraciať.

Denis

Bolo to divné. V poslednej dobe je skoro všetko divné. Ospravedlňujem sa?, Jej?. Neviem čo mi to napadlo.

Hodila po mne vankúš? Veď ja jej to vrátim. Správam sa síce ako dieťa, ale toto ešte oľutuje.

Raňajky prebehli ticho. Vlastne ako vždy.

"Máš dnes niečo v pláne?" Spýtal sa ma otec keď dopil svoju rannú studenú kávu.

"Chcel som si večer s Adamom..."čakal som prednášku o tom, že nikam nejdem, že teraz máme veľa práce a, že mám doma snúbenicu...

"Alex pôjde s tebou," no tak to určite. Spávať s ňou môžem, ale do môjho súkromia mi nesiahne.

Ale nič som otcovi na to nepovedal, nechcel som sa hádať a ešte stále som pociťoval jemnú bolesť hlavy. Alex na to nijako nereagovala čo ma vôbec neprekvapilo. Bola zaujatá len svojimi palacinkami. Dávala im celú svoju pozornosť čo sa ukázalo na jej tvári. Mala tam šmuhy od nutelly a na tričku jahodu. Možno by mi to malo prísť v tej chvíli nechutné, možno až neslušné, ale mne to vtedy prišlo naozaj roztomilé. Jej najobľúbenejšie jedlo= palacinky.

Už som videl mamu ako sa jej chystá vynadať. Chcel som aby ju aspoň na raňajkách nechala sa pokoji a tak som jej zavrel ústa.

Zobral som vreckovku, natiahol sa za ňou cez pol stola, chytil som jej tvár do jednej ruky a druhou som jej začal utierať bradu. Pozrel som sa jej do očí. Zaregistroval som otca ako sa na nás prekvapene pozerá. Bol to zlomok sekundy a už som ju pustil a vreckovku zahodil.

Videl som ako sa otec snaží skryť svoj úškrn, ale moc sa mu to nedarilo a tak si radšej otvoril noviny aby mu nikto nevidel do tváre.

Postavil som sa od stola a keď už som bol pri dverách počul som otca

"Ja som vedel, že ona je pre teba tá pravá."