Mafia v krvi

NEDOTÝKAJ SA MA!!

Alex

Celú noc som nespala. Stále som sa prehadzovala zo strany na stranu a nakoniec som usúdila, že to nemá význam. Kráčala som po schodoch smerom do kuchyne kde som počula zvuky.

Videla som nejakého ryšavého chlapca asi v Denisovom veku.

"Ahoj, ja som Thomas," predstavil sa.

"Alex," podala som mu ruku.

"Čo ty tu tak neskoro? Že by po prvej noci s Denisom nevieš zaspať,?" uškrnul sa.

Na toto som naozaj nemala chuť odpovedať, tak som bola radšej ticho a vytiahla si z chladničky pomarančový džús.

Chcela som si zobrať pohár, ale bol vysoko. Natiahla som ruku a aj sa dala na špičky, ale nestačilo to.

Otočila som sa, aby som Thomasa požiadala o pomoc. Ten na mňa len civel.

UPS. Došlo mi čo mám na sebe oblečené. Moje "pyžamo" tvorilo biele tričko, ktoré mi siahalo asi tak do polky zadku, čo by nebol problém keby pod ním nemám len čierne čipkované nohavičky.

"Neslintaj a radšej mi pomôž," konečne sa prebudil zo svojich myšlienok.

"Samozrejme švagrinká," prišiel ku mne bližšie ako by som si predstavovala. Natiahol ruku a tým má zatlačil o kuchynskú linku. Mal oblečené voľné tričko, ktorého vôňa mi dráždila nos.
Zrazu ma jednou rukou pohladil po stehne.

"Keď ti Denis nebude stačiť stačí zaklopať" žmurkol jedným okom.

"Tá ruka ťa bude mrzieť"

Konečne mi podal ten pohár a bez slova s úškrnom odišiel.

***

Ešte som chvíľu po tme sedela v kuchyni a popíjala teplý čaj. Zavrela som oči a hlavu som si podoprela rukou. Nie. Nespala som. Len som premýšľala. Keď som už dopila, umyla som šálku a chcela som ju vrátiť na miesto.

Natiahla som sa, že to skúsim predsa len ešte raz. Už som ho tam skoro mala, keď ma niekto chytil okolo bokov a pritiahol ku sebe.

"Hej!!!, niečo som ti o tých rukách pov...," otočila som sa, ale tento krát tam nestál Thomas. Bol to Denis. Okamžite som znervóznela. Pritiahol si ma bližšie. Nečakala som to, a tak som pustila šálku na zem, ktorá sa hneď rozbila.

"Prepáč," povedala som potichu a zohla sa, aby som mohla pozbierať črepy.

"Nechaj to tak," nepočúvala som ho. Jediné čo som chcela je, aby odišiel. Nestála som o jeho pomoc. Nenechám si ho pripustiť bližšie.

"Ja to zmetiem," chytil mi ruky. Ucukla som od neho. Nechcem, aby sa ma dotýkal. Už nikdy sa nechcem zamilovať. Pozeral na mňa spýtavým pohľadom.

"Čo sa deje?" Spýtal sa ma.

"Nič," postavila som sa na odchod, no zachytil mi ruku.

"Nedotýkaj sa ma!" skríkla som. Ak nikoho nezobudil ten pohár, tak toto áno. Okamžite ma pustil.

Postavil sa do dverí a ja som nemala kam ujsť.

"Ja mám času dosť," vytáčalo ma ako kľudne to hovoril.

"Vypadni!" Buchla som to do hrudníka.

"Tak mi povedz čo sa deje!" Vrelo to vo mne a v ňom už zrejme tiež.

"To ty nikdy nepochopíš," znova som chcela prejsť.

Chytil ma jednou rukou pod brucho a zatiahol naspäť. Tak toto prehnal.

"Už nikdy sa ma nedotýkaj!!!" dala som mu facku, najväčšiu akú som mohla.

Slzy som mala v očiach, ale ani jednu som za žiadnu cenu nepustila von. Bola som na pokraji konca. Už som nevedela kam ďalej.

Denis

V noci som nemohol spať, stále som myslel na ten bozk. Teda ak sa to tak vôbec dať nazvať. A vždy keď nemôžem spať idem sa najesť. Viem, že som divný.

Keď som prišiel do kuchyne uvidel som Alex. Čo tá tu robí? Hovoril som si sám pre seba.

Chuderka malá, snažila sa uložiť šálku do hornej police. Najprv som sa pozeral na tú šálku a typoval či jej padne alebo nie. Potom mi oči skĺzli nižšie. Na jej nádherný zadok. A tie nohavičky. O bože môj. Nepremýšľal som dlho. Vedel som čo chcem urobiť.

Chytil som ju za boky. Zľakla sa, že pustila tú šálku na zem. Bolo mi to jedno. Ja som mal iné plány. Bohužiaľ úplne iné ako mala ona. Začala to upratovať, nechcel som, aby sa porezala tak som ju chytil za ruku, aby to pustila. Odtiahla sa odomňa. Nerozumiem prečo.

***
Z ničoho nič vybuchla. Začala po mne kričať. Chcel som ju ukľudniť, ale miesto poďakovania som dostal facku. Tá teda má švih.

Vedel som, že jej nie je zrovna najlepšie.

"Povedz mi čo sa tu kurva deje,!!!!" vybuchol som aj ja. Videl som ako sa ma zľakla. Toto som nechcel, chcem len odpoveď.

"Ja už nevládzem jasné? Už nevládzem, ja chcem mamu" väčšinou viem ľudí odhadnúť, ale teraz nič. V očiach nemala nič. Hnev, smútok, strach. Nič.
Ani na sekundu som nezaváhal. Rozbehol som sa ku nej a objal som ju najsilnejšie ako som vedel. Vtom momente sa niečo vo mne zmenilo. Nebol to postoj voči nej, ale postoj voči životu.

"Denis, nerob to."

"Čo robím?"

"Ja nie som to čo si myslíš."

"Ja viem, že nie, ale si to, čo chcem."