Mafia v krvi

NIE, NIE A EŠTE RAZ NIE!!

Ráno mi zvonil ten najhorší prístroj na svete. Budík. Bolo už síce 10 hodín, ale stále málo na to, aby som vyšla z postele.

Raňajky som mala na svojom písacom stole ako vždy. Vždy mi ich priniesla Gertrúda. To je naša slúžka. Ale každý ju berie ako člena rodiny, v ťažkých chvíľach mi bola ako mama. Otec hovoril že bola krásna a múdra. A vždy keď ju niekto spomenie sa mu rozžiaria oči ako dieťaťu, keď uvidí darček.

Na raňajky som mala omeletu, neviem ako to robí, ale vždy je výborná.

Po chutných raňajkách som si dala rýchlu sprchu a očesala som si svoje dlhé hnedé vlasy. Make-up si dnes nedám, keďže budem celý deň u otca v kancelárii.

Školu už mám dávno za sebou a preto teraz pracujem s otcom a pokračujem v rodinnom "biznise". Otec si ma dal zavolať do kancelárie, vraj je to niečo súrne. Otec nikdy nepríde za mnou, ale vždy niekoho po mňa pošle. Aj keď som chodila na párty a nedodržala večierku, nikdy po mňa neprišiel, iba nejaký jeho poskok.

Prišla som do jeho kancelárie. S klopanim som sa neobťažovala, veď je to predsa aj môj dom.

Otec sedel ako vždy za stolom, vo svojom čiernom koženom kresle a na druhej strane stola nejaký pán. Nebol od otca o nič starší ale predsa len mal o niečo menej vlasov.

Keď sa na mňa pozreli, vedela som, že som ich pri niečom dôležitom vyrušila. Netušila som o čo ide, ale bolo mi to celkom jedno. Viem že sa nerozprávali o mafii inak by som vedela kto to je. A otcove súkromné veci ja naozaj neriešim.

" Poď, sadni si," vyzval ma otec a ukázal stoličku vedľa toho pána.

"Teší ma, ja som Alex," je mojom potrebou sa každému pozdraviť a tak som aj urobila, samozrejme nechýbal ani môj priateľský úsmev. Vždy som vedela ako na ľudí zapôsobiť aby som zapadla.

"Ja som Pán Matthew, no pre teba len Matt," povedal chraplavym hlasom. To meno mi bolo povedomé, ale vôbec som netušila odkiaľ. Mal hnedé oči, ktorými blúdil po mojom tele. Nepozeral sa na mňa ako keby som bola jeho korisť, ale ako keby skúmal každý kúsok môjho tela, ktorý v hlave nakoniec aj zhodnotil.

"Máš naozaj krásnu dcéru Pete," povedal Matt môjmu otcovi.

"Áno, to mám," upriamil zrak na mňa "Alex musíme sa o niečom porozprávať, Matt je môj dávny priateľ..." hovoril to ako popritom spomínal na staré časy.

"Vyrástla si Alex," prerušil môjho otca " naposledy si bola takáto malá," povedal a ukázal rukou asi pol metra nad zem. "Naposledy som ťa videl na pohrebe tvojej mamy." Povedal akoby len tak do vetra.

Vedela som že ho poznám. Bol tam a bol asi najväčšou oporou môjho otca. Nevedela som, že si je otec s niekým až takto blízky.

"Alex," opäť začal môj otec "dobre vieš, že teraz máme veľké problémy s mafiou" to bola pravda, otec sa preto veľmi trápil "a Matt nám dokáže pomôcť, ale nebude to len tak zadarmo. Chce aby si sa vydala za jeho syna." Vtedy mi tie slová prešli hlavou aspoň 100-krat a stále som si myslela že to je vtip. No otec nikdy nevtipkoval.

"NIE," povedala som výraznejším tónom.

"To nebola otázka," otec mal vždy veľa trpezlivosti no teraz mu akosi dochádzala.

"Nikoho si nevezmem," to som už stála na nohách a môj hlas už nebol výraznejší, ale teraz som kričala. Ešte nikdy som si nedovolila kričať na otca, ale on nebude rozhodovať o mojom živote ako sa mu zachce.

"Zoberieš si ho, moje posledné slovo," otec tiež už stál a keď vystrel hruď, zľakla som sa. Vedela som, že už s ním nepohnem. Že toto bolo naozaj posledné slovo.