ALEX
Dnešný deň bol ako každý iný. Vstala som. Spravila si raňajky. A bola sama. Veď ako vždy. Denis v práci. Thomas v škole. Mia sa niekam vytratila a zas som tu ostala iba sama.
Postupom času som si začala celkom aj zvykať a čím ďalej tým menej mi to prekážalo.
Veď kto by tu chcel vidieť večne nafúkaného Denisa alebo náladovú svokričku či dokonca Matta. Nie, ďakujem...
Dala som si kávu a vypustila Molly na záhradu. Slnko príjemne hrialo už od rána a tak som sa rozhodla pre pobyt vonku. Chvíľu som sa prechádzala po záhrade, až ku fontáne.
Sadla som si na jej okraj a pozorovala rozvírenú hladinu vody. Ak by som si mala niečo želať. Bola by to moja mama. Aby aspoň jeden deň tu bola. Na jeden jediný. Nič viac.
Pri tej predstave mi stielka slza a kvapla do fontány.
"Chýbaš mi!" Povedala som potichu.
"Mami! Potrebujem ťa viac ako kedykoľvek predtým. Neviem čo mám robiť. Ak sa za neho vydám všetko sa zmení. Jeho rodina a s tou našou navždy spojí..."
"...neviem prečo má to za ním tak ťahá a keď som s ním...som iná, cítim sa byť iná...možno mal otec pravdu keď povedal, že sa do neho nakoniec zamilujem."
To bolo prvý krát čo som túto myšlienku začala brať naozaj vážne.
Ale čo ak to on takto vôbec necíti?
To bola otázka, ktorá ma zožierala zvnútra.
Cítila som ako na mňa pomaly dopadajú studené kvapky dažďa. Miesto pekného slniečka.
"Alex?"
Stál tam Denis a s prekvapením v očiach na mňa zazeral. Bože. On ma počul.
"A-ano?" Klepal sa mi hlas.
"Ja..."
Chcel začať, ale prerušila som ho skôr ako povie nejakú hlúposť.
"Nie, ja len..." Nie, nevydržala som to a rozplakala som sa. Prečo? Chýbala mi mama, otec, Denis...
Denis nepovedal nič len ma objal a ja som mu za to bola neskutočne vďačná.
"Ďakujem." Povedala som popritom ako som si utierala svoje slzy do jeho už teraz mokrého trička.
Pár kvapiek dažďa nahradil silný lejak. No nám to nevadilo. Toto bola chvíľka len pre nás dvoch.
"Znamenáš pre mňa viac ako si myslíš." Zašepkal mi Denis do ucha.
"ja..zamiloval som sa do teba.."
Vo mne vybuchovali všetky emócie. Radosť, smútok, ale hlavne strach. No všetky moje obavy zmizli za bozkom.
....
Dobehli sme do domu. Neviem prečo sme bežali, veď aj tak sme už boli úplne premočení.
Ostala mi zima a tak som vybehla hore do izby, zvliekla všetko oblečenie a napustila horúcu vaňu.
Čakala som kým sa vaňa napustí a zatiaľ som povešala mokré oblečenie na radiátor.
Dvere sa otvorili a v nich stal Denis. Bez akéhokoľvek slova sa vybral ku mne, chytil ma za boky a pritiahol k sebe.
Vyzliekol si tričko a hodil ho na zem. Sadol si na okraj postele a naznačil, aby som si išla na neho sadnúť. Ani som nezahávala. Sadla som si na neho obkročmo a už som som cítila pod sebou niečo, čo sa nekontrolovateľne zväčšovalo.
"Tlačíš ma." Povedala som skôr na pobavenie.
"Počkaj ako ťa to bude tlačiť vo vnútri." Uškrnul sa. A mne začalo byť akosi horúco.
Začali sme sa bozkávať. On ma chytil oboma rukami za zadok a tlačil ma bližšie k nemu, čo vlastne už ani nebolo možné.
Denis
Pomaly sa začala na ňom hýbať čo ma vzbudilo ešte viac. Otočil som sa s ňou a teraz ona ležala na posteli. Stiahol som si nohavice a jej tie mokré nohavičky tiež.
Roztiahlol som jej nohy do šírky a prešiel po nej prstom. Keď som zistil, že je mokrá, stiahol som si aj posledný kúsok oblečenia.
Najskôr som do nej vsunul len špičku, na čo privrela oči.
Postupne som pridával, až som ho tam mal celý.
"Au" povedala so vzdychom.
"Nepovedal som, že ťa bude tlačiť??"
...
Potom sme si dali spoločnú vaňu a ja som si prial, aby sa táto chvíľka nikdy neskončila.
Hodil som sa do postele, keď mi zazvonil telefón. O pol 11 večer?
No keď som zbadal číslo na obrazovke vedel som, že toto budem musieť zdvihnúť.
Alex:
Odišiel... odišiel na chodbu s telefónom, aby som ho nepočula. Čo je také dôležité, že to musí riešiť práve teraz?
Keď sa vrátil späť chcela som sa ho na to opýtať, ale nechcela som vyzvedať a navyše som bola dosť unavená a bola som si istá, že ide o nudnú prácu. Ako inak.
...
Dnes je sobota. Pre ostatných to bol obyčajný deň ako iný, ale pre mňa nie. Dnes sa totiž vydávam a je to za človeka, ktorého mám naozaj rada.
"Denis?" Konečne som ho našla.
"Áno?"
"Asi to nezvládnem." Vedel, že narážam na stres, ktorý mi spôsobovali neznámi hostia.
"Neboj sa, budeš úžasná." Usmial sa na mňa.
"Tým by som si nebola úplne istá." Pochybovačne som pokrútila hlavou.
"Milujem ťa..jasné?"
أنت تقرأ
Mafia v krvi
العاطفيةPríbeh, ktorý ti ukáže,že nie vždy je všetko ružové. v príbehu sa objavujú nadávky a scény 15+ pochybujem, že to niekto dodrží 😂
