Mafia v krvi

STARÝ ZNÁMY

Alex

Ráno som sa zobudila vedľa Denisa. Presnejšie povedané na ňom. Jeho vôňu bolo cítiť od večera a popravde už dlho som sa takto dobre nevyspala.

No bol tu jeden kameň čo ma tlačil. A to ten čo som mala na prste. Ešte sa mi o ňom aj snívalo.

Keďže Denis ešte pokojne spal, rozhodla som si dať rannú teplú sprchu.

Zabalila som sa do župana a išla sa obliecť. Ten môj milovaný snúbenec ešte stále drichmal. Rozhodne ho nebudem budiť, bude mi celý deň behať za zadkom a ešte bude aj nepríjemný.

Miesto raňajok som dnes zvolila beh. Bolo pekné počasie a to sa teraz nestáva často. Dnes som Molly nebrala. Myslím si, že už je len na prechádzky a nie na behanie.

Išla som najprv po ceste, potom trochu cez les a zase cesta.

Niečo za mnou prasklo. Otočila som sa. Nikto nikde nebol. Videla som len stromy.

Nerobila som si z toho veľkú hlavu a pokračovala. No po pár minútach som mala pocit, že ma niekto sleduje.

"Hej! Neschovavaj sa!"kričala som do prázdnoty.

Nakoniec som sa prestala otáčať okolo seba a vykročila vpred na rýchlu cestu domov. No narazila som do niečoho pevného.

Skôr niekoho. Bol vysoký a o niečo starší ako ja. Viac vám nepoviem.

Bol mi povedomý, ale mal kapucňu takže som nemohla povedať či ho naozaj poznám.

"Ja sa neschovávam, dlho sme sa nevideli Alex." Pri slove Alex si dal dole kapucňu a ja som sa oficiálne mohla prehlásiť za blázna.

"Nie, nie, nie, nie, nie, toto nie je dobrý žart !!!." To som už pomaly začínala kričať.

"Máš smolu, povedal som ti, že to jedného dňa oľutuješ. A vieš čo? Dnes je ten deň." Blížil sa ku mne a ja som cúvala.

"Čo chceš?" Povedala som odmerane. Viem, že ak ide človeku o život, tak by sa mal správať veeeeelmi slušne, ale Erik by aj tak tomu neuveril. Na to ma až moc dobre poznal.

"Neboj sa. Nechcem ťa zabiť. Nespravím čo si ty kedysi chcela urobiť ty mne. Tam sa neznížim." Urobil dramatickú pauzu.

"Ak ťa zabijem, nebudem vidieť ako trpíš a to by som si nikdy neodpustil."

"Tak čo odomňa chceš?" Tvárila som sa, že sa začínam nudiť.

"Od teba?? Cha. Vôbec nič. Ty mi nemáš čo ponúknuť. Nemáš nič. Nič."

"Počuť to od teba..hmmm..to chce veľkú odvahu mi to povedať."

"Zabijem všetkých, na ktorých ti záleží. Do posledného! A začnem tvojim snúbencom", stuhla som. Všimol si ako som sa zľakla. A to znamenalo, že mi na ňom záleží. Kurva.

"Nespravíš nič ak budeš pod zemou, kde si mal byť už pred rokmi."

Nemalo zmysel hovoriť niečo ako.. je mi ukradnutý alebo rob si čo chceš. Erik ma poznal a vedel ma celú prečítať a to ma desí.

Vedela som, že ak mu čokoľvek poviem, budem s nič strácať len čas a teraz to bolo to čo som najviac potrebovala.

...

Domov som prišla celá zadychčaná, čo nikomu neprišlo divné keďže som bola behať.

O tomto som sa nikomu nezmienila. Nemôže sa to nikto dozvedieť. Okrem jedného človeka.

Vytočila som číslo.

"Haló, tati?"

"Potrebujem pomôcť."

"Videla som Erika."

"Není som blázon!"

"Bol tam! Prisahám, že som ho videla. Prisahám!!!"

Rýchlo som zložila. Napadlo mi čo ak odpočúva môj telefón. On je toho schopný.

Bol jediný spôsob ako sa ho zbaviť. Nabila som si zbraň.

Do tohto Denisa nezatiahnem. To nie je jeho vec. Toto je len medzi nami. Medzi mnou a Erikom.

Urobím to čo som mala urobiť už dávno, ale tentokrát už poriadne.
...

Denis

Naozaj príjemná noc. Potreboval som ju mať zase chvíľu pri sebe. Áno, zase..

Počkal som kým zaspí a odišiel. Išiel som ešte dole za hosťami a keď sa pomaly "večierok" končil vrátil som sa. Chýbala mi. Bol som preč asi len 2 hodiny a už som to nemohol vydržať. Potreboval som ju mať pri sebe.

Ráno tu už nebola. Bola asi na raňajkách a nechala má tu samého. No pekne. Toto jej spočítam.

Osprchoval som sa v jej kúpeľni. Hmmm. Budem voňať ako jahody. Aspoň to písali na šampóne.

Cestou na raňajky do mňa silno vrazila. Pachčila jak kôň po dostihoch, čo by bolo v poriadku, keby som nevidel ten strach v očiach.

Ani sa na mňa poriadne nepozrela, rýchlo vybehla hore schodmi a zavrela sa v izbe. Toto sa mi nepozdávalo a tak som išiel za ňou.

Vošiel som do jej izby. Nabíjala si zbraň, nechápem prečo.

"Čo to robíš?" zľakla sa ma.

"Nič, len si chcem ísť zastrieľať. Uvoľniť sa." bolo mi jasné, že klame. Vedel som, že mi nepovie pravdu, a tak som do toho viacej nevŕtal.

"Dobre, ako myslíš. Idem von, mám pracovné stretnutie, uvidíme sa večer..."

"Počkaj!" Prerušila ma.

"Áno?'

"Nemyslím si, že by si mal ísť teraz von." nechápal som.

"Čože?"

"Vieš, teraz už ani počasie nie je pekné a..."čo to do nej vošlo?

"Alex, si v poriadku.?" trepala úplné hlúposti.

"Jasné, že som." nahodila falošný úsmev.

"Ale aj tak si myslím, že by si mal radšej ostať doma." celá sa triasla, toto sa mi nepáči.

"Alex? Čo sa deje?" videl som na nej ako sa mi to snaží povedať, ale niečo ju v tom neustále brzdilo.

"Nič. Naozaj! Len nechcem, aby sa ti niečo stalo," zahľadela sa do zeme a vôbec nič nevnímala.

"Alex, nič sa nestane, upokoj sa!" hovoril som kľudne.

Alex

Objala som ho. Tak silno, že je divné, že vôbec dýchal.  Vedela som, že ak zabijem Erika, umriem tiež. To bolo jednoduché pravidlo.
Ktore vždy platilo.

Pustila som ho.

"Dnes ostaň so mnou prosim." Pozrela som sa mu do očí.

Zmäkol mu pohľad.

"Dobre, zruším to." Uľavilo sa mi. Ani si neviete predstaviť ako. Nechcela som si to pripustiť, ale záležalo mi na ňom. Veľmi.

...

Sedeli sme na gauči a pozerali nejaký starý film. Samozrejme Denis v polovici zaspal. A to bola moja šanca....