Love From Past - stylinson |book two| ✔

Prológ

Malý Daniel Lewis Styles bol jednoducho miláčik svojho otca, ktorý ho prial za svojho. Ako by aj nemohol? Ako by potom vyzeral? Bol to predsa jeho syn, nedalo sa to poprieť. Zatiaľ čo vlasy mal po svojej matke Amelie, oči mal žiarivo zelené. Dokonca mal aj jednu jamku, na pravej strane úst s plnými perami. Samozrejme, že to bol Harryho syn. A už to odmietal popierať viac ako po piatich mesiacoch odchodu z Anglicka, od Louisa, od životného sklamania s cieľom... začať odznova.

Lenže ako mohol kučeravec začať od začiatku, keď vždy, keď videl svojho syna, myslel na to, že je to jeho chyba. 

Prvé roky života svojho syna strávil v New Yorku, v práci. Nechcel ho ani vidieť. Dalo by sa povedať, že ho nenávidel, ak ste to nepokladali za príliš silné slovo. No čo? Mal ho milovať? Predsa to dieťa bolo dôvodom, prečo prišiel o niečo, čo miloval viac, než svoj život!

No potom, keď sedel na obrovskej záhrade s rodičmi, priateľmi a svojou priateľkou si uvedomil, že jeho syn za nič nemôže. Všetko to bola jeho chyba. Keby nebol hlúpy, Daniel by nemusel trpieť večné Harryho odmietanie zahrať si futbal, zájsť na zápas alebo len na pizzu. Ale keďže Daniel sa narodil a nič s tým nemohol urobiť, naučil sa ho mať rád. Bol to predsa len, jeho prvý syn.

No zatiaľ čo sa naučil mať rád Daniela, Amelie nenávidel a tu to slovo sedelo dokonale. Amelie spala v spálni a Harry v hosťovskej izbe obrovského domu, ktorý si kúpili na okrajovej časti New Yorku, aby podľa Amelie vyzerali ako šťastná rodina, aj keď nikdy nebudú. Hádali sa snáď každý druhý deň a vždy to skončilo tak, že sa Amelie začala vzhrážať, že s Danielom odíde a nikdy ich neuvidí. 
~
Louis na druhej strane žil, ako vždy chcel. Nie úplne, ale aspoň z časti. 

Aj keď po vážnej chorobe nemohol znova súťažne korčuľovať, vrátil sa na ľad ako tréner detí do 15 rokov, v ktorých videl talenty, ktoré sa nerozvýjali. Chcelo to motiváciu a tú Louis mal. Keď nemohol on reprezentovať krajinu, snažil sa deti dostať čo najďalej, pričom ich chválil aj pri chybách, pretože on sa ich v živote dopustil mnoho a všetci ho len kritizovali. Pri každom zaváhaní, podknutí a páde. Vždy počul len kritiku, krik a nadávky. Nebolo to však od jeho trénera, Niallovho strýka. Boli to média, diváci, porota... a život.

Harry myslel na Louisa každým dňom, hlavne keď Amelie schválne volala Daniela Lewis. Nebol to Harry, kto mu vybral meno. Harry by mu nikdy nedal meno po osobe, ktorú nadovšetko miloval. Nikdy.
Louis sa na Harryho snažil nemyslieť. Prečo by mal? kládol si otázku. Nebol to on, kto urobil chybu a zaplietol sa s nejakou ženou. Nemal prečo na neho myslieť, aj keď to bola jeho láska života.

"Ak zmeškám do práce, budeš to práve ty, kto mi bude platiť nájom!" 

"Drž hubu a vypadni, už aj tak platím polovicu," blond chlapec s prekríženými rukami na hrudi sa snažil vyzerať nahnevane, no mykalo mu kútikmi úst. 

Louis si obul čierne converse a narovnal sa, pričom na chvíľu zatvoril oči, pretože sa mu zakrútila hlava a pred očami videl len čiernu tmu. Nedúfal, že niekedy bude zas úplne v poriadku.

"Nesnaž sa byť drsný, pretože vyzeráš asi ako kura."

Niall vyprskol a zakryl si ústa, no medzitým aj tak vypľul pár slín. "Ty nie si normálny, Tomlinson. Bež už, lebo ma z teba porazí."

"Nesprávaj sa ako moja matka, sakra!" rozhodil rukami Louis, no rozosmial sa, keď videl Niallovu hihňajúcu postavu, ktorej sa nadvihovali ramená pri tichom smiechu.

Niall mávol rukou. "No bež."

"To už je aké trápne, keď ma niekto vyháňa z vlastného bytu!" kričal Louis, pričom mal otvorené dvere na hlavnú chodbu bytového komplexu. 

Zrazu sa ozval smiech a Louis sa odvrátil od Nialla a pozrel sa za seba na chodbu. "Oh, no jasné! Už viem prečo ma vyháňa z vlastého bytu!" zakričal znova a zdôraznil posledné dve slová.

"Ahoj Louis."

Louis pregúľal očami. "Opovážte sa to robiť na sedačke pred telkou! Naposledy som s Niallom tepoval viac ako tri hodiiny!" kričal Louis, pričom vyšiel z bytu a vyšší chlapec vošiel dnu. 

"Mohol by si sa prestať rozkrikovať na chodbe?" zašomral Niall, keď objal svojho muža, ako mu zvykol hovoriť v Louisovej prítomnosti.

Louis mávol rukou a pevnejšie uchopil v ruke športovú tašku, ktorú mal prevesenú cez rameno. "Je to pravda. Nech to počujú aj susedia! Potom by som nemusel vysvetľovať, že nie sme nejaký teplý kamaráti!" 

Niall sa zachichotal za svojou rukou, ktorú mal voľnú a položenú na ústach. Druhou rukou objímal pás vyššieho chlapca.
"Čo keby si už naozaj šiel, Louis?" spýtal sa druhý muž.

Louis prižmúril oči a ukázal na neho prstom. "Nerozťahuj sa v mojom byte, Zayn!" 

Obaja muži medzi dverami sa zasmiali. "Je to aj môj byt, Louis," povedal Niall s nadvihnutým jedným obočím a úškrnom na tvári.

"Aj moja sedačka! Opovážte sa si to tam rozdať. Ak to zistím, zavolám sťahovákov a pošlem ti tu sedačku domov, Zayn," povedal vážnym tónom Louis, no muži vo dverách nemohli vidieť jeho úsmev, pretože kráčal k výťahu.

"Okay, tak to aby si si začal hľadať číslo na sťahovákov," povedal Zayn s úškrnom, keď sa Louisovi zatvárali dvere na výťahu. Louis cez malú medzierku ukázal Niallovi so Zaynom prostredník a dvere sa úplne zatvorili.

"Blázni," zašomral Louis a pousmial sa, pretože vedel, že bez nich by bol úplne stratený. Bez nich by stále myslel na jemné kučery, zvdoný úsmev a pútavé oči.
~
"Si si istý, že to chceš vyskúšať?" spýtal sa Harry Daniela, ktorý sedel v zadnej časti auta a hral sa hry na PSP. "Daniel!" zvýšil hlas kučeravý muž za volantom čierneho hummera, keď jeho syn nepočúval.

Daniel pregúľal očami, čo sa naučil od svojho otca, a odvrátil sa od hry. "Áno?" 

"Nebuď arogantný, som tvoj otec."

Povedz mi niečo, čo neviem, chcel povedať Daniel, ale usúdil by, že by svojho otca len viac rozzúril. "Ja viem. Čo si pred tým hovoril?" spýtal sa a pozeral sa na Harryho v spätnom zrkadle. Mal sústredený výraz na cestu, jednu ruku na volante a druhú na automatickej páke.

"Či si si tým ístý? Nechceš vyskúšať futbal?"

Daniel si povzdychol. "Oci, už sme sa o tom predsa rozprávali, nie? Aj mama si myslí, že je to fajn."

"Lenže tvoja matka má na to dôvod," zašomral Harry, no Daniel ho nepočul. 

Samozrejme, že Amelie súhlasila s tým, aby šiel Daniel na ľad. To by znamenalo súťaže a možné stretnutie Louisa a Harryho. 
Lenže to je viac než nemožné, pretože Harry je predsa v Amerike a Louis v Anglicku. A Harry bol viac než rád, že je tomu tak. Nechcel, aby sa cítil ešte horšie než doteraz.

"Okay, fajn, ako myslíš. Kedy ťa mám prísť vyzdvihnúť?"

Daniel sa zamračil a znova sa odvrátil od hry. "Ty tam nebudeš počas celého tréningu so mnou?"

Harry pregúľal očami a odbočil k štadiónu, ktorý veľmi dobre poznal, pretože v ňom začínal ako začínajúca hokejová hviezda. Teraz už len pár rokov a hokej nechá, pretože je to veľmi zaťažujúce na zdravie a kondíciu.

"Mám ešte prácu. Musím zájsť aj po tvoju matku do práce a potom musíme ísť nakúpiť."

Daniel hodil PSP na sedačku vedľa neho a založil si ruky na hrudníku. "Okay, tak to nemusíme ísť vôbec," povedal a Harry akurát zaparkoval na parkovisku, kde bolo pár desiatok áut.

"Prestaň vymýšľať a zober si tú mikinu, čo ti dala matka. Ja zatiaľ vyberiem z kufra tvoju tašku s výbavou," povedal Harry, pozerajúc sa do spätného zrkadla na urazeného Daniela s odutou spodnou perou. "Hneď," dodal kučeravec a vystúpil z auta.

Daniel si povzdychol, vzal si bundu, ktorú mu dala mama na zadnú sedačku vedľa neho. Ešte v aute si ju obliekol a potom otvoril auto, ktoré neznášal, pretože musel z neho vyskakovať. Bolo pre malého Daniela až príliš veľké.

"Máš všetko?" spýtal sa Harry pred tým, než zabuchol kufor auta so športovou taškou prehodenou cez jedno rameno. 

Daniel mykol plecami a počkal pár krokov od auta na Harryho s ktorým sa potom spolu vybrali k vchodu športovej haly.

Harry sa usmial na svojho syna, keď ho videl kráčať v korčuliach po chodbe k ľadu. Musel ho samozrejme pridržiavať, pretože to bolo už rok, čo bol naposledy na korčuliach. Tesne pred vchodom na ľad, Harry zastavil svojho syna a sklonil sa k nemu, pretože bol veľmi malý v porovnaní s vysokým Harrym. 

"Ostanem tu po celý tréning, dobre? Amelie môže počkať," žmurkol a potom kývol Danielovi, aby vyšiel spoza mantinelu na ľad. 

Po menej ako piatich minútach čo Harry sedel na prvej lavičke, tesne pri matineloch sa otvorili dvere, ktorými pred tým vošiel s Danielom. Nevenoval im pozornosť, pretože to mohol byť ďaľší otec či matka so synom alebo dcérou.
No spozornel, keď na ľad vykorčuľovala mužská postava v čiernych korčuliach, veľkou a voľnou sivou mikinou a čiernou beane na hlave. Harry sa zamračil a postavil sa z lavičky s cieľom zaostriť na postavu. 

"Tak, všetci sa postavíme na modrú čiaru!" zakričal hlas a Harry sa v šoku posadil na lavičku, inak by sa asi zrútil k zemi.
~
"Hej hej, len opatrne, nikto nechce, aby tu dnes došlo k zraneniu," zasmial sa Louis a pridržal blond dievča, ktoré sa ťarbavo prichytilo mantinelu pred tvrdým pádom. 

Už trénovali viac ako dvadsať minút a práve teraz každému z dvanástich detí prikázal korčuľovať okolo mantinelov, pričom korčuľoval okolo nich, aby ich kontroloval.

"Ako sa voláš, princezná?" spýtal sa blonďavého dievčatka v ružovej mikine a bielych legínach. 

Dievča sa roztomilo usmialo a vzhliadlo na Louisa modrými očami. "Pheobe Seinn."

"Oh, dobre Pheobe, po zvyšok cesty až k červenej čiare na druhej strane sa snaž držať čo najďalej od mantinelu, pretože to je nepriateľ. Dá sa oň ľahko zakopnúť, ani nevieš ako," žmurkol Louis a odrazil sa od miesta, aby skontroloval aj ostatné deti.

Do očí mu okamžite udrel chlapec v čiernej mikine a čiernych teplákoch, ako sa rozpráva s iným chlapcom v zelenej mikine a čiernych teplákoch. 

"Hej, chalani, sme tu pre to, aby sme sa naučili korčuľovať, nie aby sme rozvýjali komunikačné skopnosti," zasmial sa Louis, keď k nim podišiel. "Ako sa voláte?"

Prvý sa ozval chlapec v zelenej mikine, ktorý bol vyšší od chlapca v čiernej. "Troy Pierse, pane."

Louis sa usmial a pozrel sa na menšieho chlapca, pričom si hneď všimol jeho jamku v líci. "E-ehm, Daniel Styles."

Brunet sa okamžite zamračil a tak jeho úsmev z tváre zmyzol. Styles. 
"Koľko máš rokov, Daniel?" spýtal sa Louis a kľakol si na jedno koleno pred oboch chlapcov.

Daniel sa zamračil, no odpovedal: "Osem."

Louis ticho zaklial. Toto bolo to posledné, čo chcel. "A s kým si prišiel, kamoš?" spýtal sa a postavil sa na znova na obe nohy.

"S mojím ocom, sedí tamto," povedal pyšne Daniel a ukázal malým prstom na tribúnú za Louisovým chrbtom. 

Okamžite sa otočil, len aby sa pozriel na miesto, kam chlapec ukazoval. A v tú chvíľu zabudol, ako sa dýcha. Rýchlo pár krát zažmurkal v presvedčení, že sa mu to len sníva. No po pár nezmyselných pokusoch tam Harry Styles stále stál a uprene sa na neho pozeral.


[A/N] Nezabudnite, 20 hviezdičiek a je tu nová časť :) Možno aj dnes :) 
Love u 
Puppy.