Frozen Moments [HP Fanfiction]

Bonus č. 2 - Vlkolakov príbeh

„Som presne na začiatku cesty,

smerom do neznáma,

neviem, či ťa ešte niekedy uvidím,

nie je jednoduché prijať to, čo strácam.

Na čo mi je tento život?

Doháňajú ma spomienky,

ale držia ma pri živote."

(Camila – De que sirve la vida)

Remus Lupin nemohol zaspať. Prevaľoval sa vo svojej posteli a znervózňoval ho fakt, že o pár dní je zase spln. Vždy ho to stálo toľko energie, vydržať tú hroznú noc. Teraz ho však mátalo aj čosi iné. Sľub, ktorý nesplnil. A to ho mrzelo už 12 rokov.

Pamätal si jeho návštevu a všetky slová, ktoré povedal. Akoby to bolo včera a nie pred 12 rokmi.

***

Remus sedel za svojím stolom v obývačke svojho malého domu a čítal si knihu. Pozrel sa na fotografiu, ktorú mal na stolíku. On a jeho traja najlepší priatelia – James, Sirius a Peter. Na fotografii vedľa boli dve maličké deti, dievčatko a chlapček. Dievčatko bolo dcérou Siriusa a chlapec bol zase synom Jamesa. Sophie a Harry. Deti, ktoré mal toľko rád, pre ktoré bol strýko Remus. A hoci on lásku svojho života nenašiel, cítil, že niekam patrí. Presne tak ako na škole. Vďaka svojim priateľom cítil, že niekam patrí, že má rodinu. A láska, tá možno príde časom. Veď kto by mohol milovať človeka ako je on? Vlkolaka? To boli otázky, ktoré sa mu vždy hnali hlavou a nepoznal na ne odpoveď. Ale ony dve boli iné. Prijali ho bez toho, aby ho odsúdili. Kaitleyn a Lily. Dve ženy, ktoré mal tak veľmi rád. Manželky jeho najlepších priateľov a jeho veľmi dobre kamarátky. Hoci Kaitleyn bola pre neho niečím viac. Ako mladší sa do nej zaľúbil, aj keď vedel, že ona jeho lásku nikdy neopätuje. Ale mal ju veľmi rád. A vždy ju bude mať veľmi rád.

Vyrušilo ho hlasné klopanie na dvere. Vstal od stola a podišiel k dverám a potom ich otvoril. „Sirius?" prekvapene sa pozrel na udychčaného priateľa, ktorému sa v očiach leskli slzy.

„James a Lily," hlesol jeho najlepší priateľ, „sú mŕtvi, Remus!"

„Čože?"

„Dostal ich. Ale Harryho nie. Kaily, ona, bola tam tiež, potom, čo sa to stalo. Poslal som ju nazad do Rokfortu. Niekto ich zradil, Remus!"

„Ty si nebol strážca?"

„Nie," pokrútil hlavou Sirius a premeriaval si najlepšieho priateľa, „ani ty si to nebol. Keby si to bol ty, nesedel by si tu teraz. Oslavoval by si."

„Samozrejme, že by som nikdy nezradil Jamesa a Lily. Sirius, ja prisahám, že som to nebol," vravel mu Remus a práve teraz si uvedomil, čo sa stalo. James a Lily sú mŕtvi. Voldemort ich dostal, zabil ich, zničil ich lásku a rodinu. Ale ušetril chlapca? „Ako to, že Harry prežil?"

„Nevieme. Kúzlo sa otočilo a Voldemorta niet," povedal mu Sirius.

Remus ťažko dýchal. Do očí sa mu hnali slzy. Jeho najlepší priateľ bol mŕtvy. Ten skvelý človek, človek, ktorý ho prijal do svojej partie. Ktorého poznal toľko rokov. Bol mu ako brat, rovnako ako Sirius. Bol jeho rodina. A Lily. Jeho drahá manželka, tá žena s veľkým srdcom. Rodičia malého Harryho. Všetky pocity a myšlienky sa v ňom bili a nemohol tomu celému uveriť. Veľmi ho to trápilo. „To nemôže byť pravda," riekol.

„Ja tomu tiež nemôžem uveriť," vravel Sirius, „dom bol úplne zničený a ich telá tam boli. Keď som videl Jamesa na zemi bez života, nemohol som sa ubrániť slzám a veľkému smútku. A potom som vyšiel na poschodie a tam som našiel Kaily s Harrym v náručí. Sedela na zemi pri postieľke a za ruku držala mŕtvu Lily. Nikdy som nevidel nič smutnejšie, Remus."