Frozen Moments [HP Fanfiction]

75. Ranené duše

„Tak veľmi by som ťa chcel vidieť,

pozrieť sa ti do očí,

povedať ti, že mi chýbaš,

že som sa znova stal bláznom.

Ak tu nie si,

ja nefungujem,

nemám žiaden smer ani adresu.

Tak veľmi nenávidím vzdialenosť,

nenávidím každý centimeter, ktorý nás teraz oddeľuje.

Nenávidím, že ťa nemám tu,

že sa zobúdzam bez teba."

(Rio Roma – Odio la distancia)

2. september 1977

Kaitleyn a všetci ostatní mali na prvých hodinách pocit, že sa vrátili o dva roky dozadu. Každý im rozprával iba o skúškach, ktoré ich čakali na konci roka. Rozdiel bol iba v tom, že teraz nehovorili o VČU, ale o MLOKOch a tie by podľa slov profesorov mali byť ešte náročnejšie a zložitejšie.

Sirius a James vyzerali, akoby si z toho nič nerobili. Dokonca aj Alice sa tvárila celkom ľahostajne, aj keď mali títo traja najvyššie ciele. Lily si zapisovala poznámky a aj niektoré dôležité slová profesorov. Remus bol na tom podobne. Hltal každého profesora a visel na ich slovách. Peter vyzeral najviac vystrašenejšie zo všetkých. Kaitleyn bola na vážkach. VČU sa zdali byť ako hrozné a nakoniec ich predsa len zvládla. Nebola to síce žiadna sláva, ale urobila všetky, ktoré potrebovala. Dúfala, že s MLOKmi bude na tom podobne, aby mohla pracovať ako liečiteľka u sv. Munga. Aby mohla zachraňovať životy iných a byť tak spokojná a šťastná.

Zazvonilo a skončila sa posledná hodina, ktorou bolo Čarovanie. Drobný profesor Flitwick ich pustil zo svojej učebne, pri čom im znova prízvukoval, aby sa tento ročník veľmi snažili, ak chcú dosiahnuť dobré hodnotenie na záverečných skúškach a opustiť Rokfort ako dokonale vyškolení čarodejníci.

„Výborný prvý deň vyučovania," poznamenala Alice a hádzala knihy do svojej brašny. „Ako keby sme boli malé deti a nevedeli, čo nás na konci roka čaká."

„Sú povinní nás o tom informovať," ozrejmil jej to Remus.

„Och, sklapni, Lupin," zamračila sa na neho Alice, „nič by si si nepísal a nepočúval by si, keby si nemal ten odznak hlavného prefekta."

„Alice, nebuď taká," zastala sa Remusa Lily.

„MLOKy vôbec nie sú ťažké. Frank mi to povedal," odsekla Alice. „Okrem toho, na čo nám sú skvelé známky? Tam vonku sa nás nikto nebude pýtať na to, na akú známku si urobila Čarovanie, Lily! Dôležité sú naše schopnosti. Čiže menej rečí, viac činov, chápeš?"

„Alice," Lily na ňu hľadela šokovane, naozaj nechápala, prečo jej uleteli dnes všetky včely. „Stalo sa niečo?"

„Nič!" odsekla znova.

„Alice," oslovila ju aj Kaitleyn. „Si v poriadku?"

„Bojím sa, hej," potiahla nosom. „O Franka. Je na tom výcviku a ja sa proste o neho bojím. Som zavretá tu na škole a on je tam vonku. Mám strach, áno!"

„No tak," Kaitleyn ju silno objala. „Frank je skvelý predsa, je výborný čarodejník, dostal sa do výcviku predsa a tam sa nedostane každý. On sa o seba postará a isto myslí aj na teba, Alice. Bude v poriadku hlavne kvôli tebe."