Frozen Moments [HP Fanfiction]

41. Začína sa vojna

„Táto vojna nás zovrela zničených,

vojna, ktorú neviem, ako sme začali.

Chcem, aby sme boli ako predtým,

až kým oheň nevyhasne.

Chcem byť znova tvoj milenec,

zobudiť sa znova v tvojej nádeji.

Chcem, aby si umierala kvôli mne,

kvôli mojim bozkom,

a aby sme sa znova milovali.

Chcem lásku, ktorú sme vždy tvorili,

bez zlosti, bez egoizmu.

Vzbudiť znova našu vášeň, to je naša misia,

bezhlavo, so srdcom."

(David Bustamante feat. Pastora Soler – Bandera Blanca)

24. júna 1995

Bol podvečer a konala sa tretia úloha Trojčarodejníckeho turnaja. Kaitleyn sedela v lóži pre profesorov a sledovala zarastené metlobalové ihrisko. Všade bol vysoký ker, bludisko. Bola už nervózna ako všetci okolo. Harry a Cedric Diggory boli jediní, ktorí ešte boli v bludisku a boli tam už naozaj veľmi dlho. Zrazu sa ozval hluk.

Všimla si, že Harry dopadol na zem spoločne s trojčarodejníckym pohárom a tiež videla aj mladého Diggoryho. Ľudia výskali, tlieskali, ale Harry sa skláňal nad Cedricom. A vtedy si to uvedomila, tak ako aj ostatní, lebo veselá vrava ustála.

Cedric bol mŕtvy a Harry plakal nad jeho telom. „Harry," vyskočila, ale už videla, ako sa za ním náhli Dumbledore, aj jej matka. Snape ju chytil za plášť.

„Stoj!"

„Pusti ma," skríkla na neho Kaitleyn. „Harry," rútila sa dole schodmi po tribúne a Snapa mala v pätách. „Harry," Dumbledore jej nedovolil priblížiť sa.

Kaitleyn videla zúfalo plakať rodičov Cedrica a ďakovala bohu, že aspoň Harry je v poriadku.

„Voldemort sa vrátil," povedal Dumbledore. Kaitleyn okamžite v hľadisku hľadala Sophie. Bola vystrašená rovnako ako Hermiona s Ronom pri nej.

„Kde je Harry?" uvedomila si, že svojho krstného syna nikde nevidí. Dumbledore, jej matka a Snape sa rozbehli do hradu. Kailteyn tam na okamih ostala stáť, pozrela sa na Sophie a potom sa aj ona rozbehla do hradu, čo jej nohy stačili.

Voldemort povstal. Harry je vo veľkom nebezpečenstve. Sophie je v nebezpečenstve. Všetci v ňom sú. Vedela, že jedného dňa tento deň musí nastať. A možno si to v hĺbke svojej duše aj želala. Voldemort jej zničil život. A teraz je na čase, aby spoločnými silami zničili tohto nepriateľa, ktorý premenil ich životy na jednu veľkú spúšť. Kde vládol iba smútok a samota. Sú silní. Pretože bolesť človeka posilňuje.

Kaitleyn vošla do hradu. Bolo tam pomerne ticho, ale začula hlas svojej matky a rozbehla sa za ním. To, čo videla, keď vošla do kabinetu svojho krstného otca, bolo neuveriteľne. Moody ležal omráčený na zemi. Harryho ruka šialene krvácala a Dumbledore sa hádal s jej matkou o tom, či má Harry ísť do Nemocničného krídla. Snape stál neprítomne v rohu.

„Zostane tu, Minerva, musí tomu porozumieť," stručne odvetil Dumbledore. „Pochopenie je prvý krok k zmiereniu a ak sa má spamätať, pomôže mu iba, keď sa so situáciou zmieri. Musí vedieť, kto a prečo ho vystavil dnešnej hroznej skúške."

„Moody," vyhŕkol Harry. „Ako to mohol byť Moody?"

„Toto nie je Alastor Moody," potichu povedal Dumbledore. „Alastora Moodyho nepoznáš. Skutočný Moody by mi ťa po dnešnej udalosti neodviedol spred očí. Vedel som to, len čo tak urobil, a sledoval som ho."