Frozen Moments [HP Fanfiction]

103. Sklamanie od milovaného

„Túžba bojovať,

je silnejšia, dokážeme viac,

ako si vieme predstaviť.

Vravia, že sto kilometrov je najviac,

ako môže byť,

s tým nie som spokojná, nechcem to tak,

chcem vyhrať.

Iba mi sľúb,

že chceš tancovať."

(Amaia Montero – 100 metros)

10. marca 1978

„Dobré ráno," posadil sa James Potter k raňajkám. Bol posledný, všetci už raňajkovali. On sa usmieval, akoby ho mal čakať najlepší deň v živote. „Ako sme sa vyspali?"

„Si chorý?" spýtal sa ho Sirius a prekrútil očami.

„Ale čoby. Dnes je predsa deň kedy sa stretneme s aurormi a oni nám budú hovoriť o svojej práci. Čo si zabudol?" prekvapivo na neho hľadel James a krútil hlavou.

„Nezabudol som," prikývol Sirius. „To sa až tak veľmi tešíš? Celý minulý rok nás predsa učil auror a veľa nám toho povedal o svojej práci. Nemyslím si, že sa dozvieme až toľko nových a podstatných informácií.

„Dozvieme sa veľa o aurorskom výcviku," prízvukovala Alice, „aj keď o tom už celkom dosť veľa vieme od Franka," dodala s úsmevom. „Trvá tri roky, každý máme svojho mentora a je dosť náročná práca v teréne a potom sú skúšky zo všetkého možného, ako napríklad zo súbojov, maskovania, premiestňovania, a tak ďalej."

„Ja sa na dnešok aj tak teším," spokojne sa usmieval James a mazal si na hrianku maslo a následne džem. Lily sa usmievala, keď ho videla takého spokojného a ostatní nehovorili nič, aby mu nepokazili jeho deň.

„O týždeň pôjdem zase ja sa pozrieť do nemocnice sv. Munga," uvedomila si Kaitleyn, „a uvidím prácu liečiteľov v praxi. V podstate sa teším, takže Jamesa dosť chápem."

„Ďakujem, Kaily," žmurkol na ňu James. „Dúfam, že príde aj Fabián Prewett. Bol super profesor a patrí medzi najlepších aurorov. A mohol by prísť aj Divooký Moody. On je predsa elita vo svojom odbore."

Kaitleyn sa usmiala a zatvárila hrdo. Jej krstný otec bol naozaj ten najšikovnejší medzi aurormi a veľa čarodejníkov poznalo jeho meno. Mnohí sa mu chceli vyrovnať a čierní mágovia sa ho báli.

„Navnadil si nás, James," zasmiala sa Alice. „Asi sa začínam aj ja tešiť."

„Veru," prikývol aj Remus.

„A mne je celkom ľúto, že nie som taký šikovný, aby som mohol byť aurorom," dodal celkom smutne Peter.

„Nájdeš si nejakú inú a dobrú prácu," snažil sa mu zlepšiť náladu Remus. „Nie každý je nadaný na to isté."

„Môžeš sa poobede pridať ku mne a Kaily," usmiala sa aj Lily. „Budeme sa učiť na MLOKy, zatiaľ, čo ostatní budú na tých prednáškach."

„Ďakujem, Lily," vďačne prikývol Peter.

„Budeme sa učiť? Už zase?" zamračila sa Kaitleyn na Lily.

„Áno, MLOKy sú tu o chvíľku," prízvukovala jej Lily.

Kaitleyn sa zamračila. „Ach, no dobre. Viem si poobedie predstaviť aj lepšie. Nepôjdeme radšej navštíviť Hagrida?"

„Kaily!"