Frozen Moments [HP Fanfiction]

117. Až ku hviezdam

„List, ktorý si schovávam, kde som ti napísal,

že o tebe snívam a že ťa moc milujem,

že už nejakú tú dobu,

moje srdce bije iba pre teba, bije pre teba.

Môžem byť šťastná,

keď kráčam uvoľnená medzi ľuďmi.

Milujem ťa tak,

a páčiš sa mi, pretože si iný."

(Shakira feat. Carlos Vives – La Bicicleta)

3. august 1978

Ako to na svadbách býva a ani táto nebola výnimkou, všetci sa dobre bavili. Tancovali, alebo jedli, trocha pili a zhovárali sa. Nebola to až taká veľká svadba, ale všetci vyzerali šťastní a spokojní, nuž nie tak veľmi ako novomanželia.

Kaitleyn a Sirius spolu znova tancovali, hľadeli si do očí a obaja sa snažili zapamätať si takmer všetko z tejto významnej udalosti v ich živote. „Šťastná?"

„S tebou? Neustále," usmiala sa a žmurkla na neho.

„Aj ja s tebou, kráska," žmurkol na ňu Sirius a urobil s ňou otočku.

Pieseň dohrala a obaja boli trocha smädní a tak zamierili k stolu, kde sedeli ich priatelia. „Kaily, mala by si hodiť kyticu," riekla jej Alice.

„Ale veď jediná slobodná som tu ja," povedala Lily.

„Ani profesorka McGongallová nie je vydatá," zasmiala sa Alice. „Nuž, možno by si tu kyticu mala dať priamo Lily, aj tak všetci vieme, že sa Lily tiež isto čoskoro vydá."

„Lily sa vydá aj bez toho, aby som hádzala kyticu," žmurkla na Lily Kaitleyn, „len nemôžeme všetko chcieť naraz, no nie?"

„Presne," prikývla Lily.

Kaitleyn sa usmiala na Siriusa. Boleli ju trocha nohy, tak si sadla ku stolu. Sirius urobil to isté a James mu podal pohárik ohnivej whisky. Zhovárali sa, smiali sa a Kaitleyn bola rada, že sú všetci pri nej. Že sa usmievajú, napriek tomu, čo ich čakalo vonku. Pre ňu bolo dôležité, že sú všetci spolu. Obzrela sa a videla, ako jej rodičia spolu tancujú na jednu pieseň. Videla, ako sa Hagrid usmieva a máva jej. Opätovala mu pohľad a poslala vzdušný bozk. Všetko sa zdalo také dokonalé, že ju trocha pohltil strach, či sa nestane niečo zlé.

„Všetko v poriadku?" naklonila sa k nej Lily.

„Je to príliš dokonalé," šepla jej Kaitleyn.

„Ty si to zaslúžiš, zlatko," usmiala sa na ňu Lily. „Užívaj si to. Nie všetko, čo je pekné, sa musí skončiť ako katastrofa. Proste na to nemysli. Dnes je krásny deň a bude to aj krásna noc. Pozri, veď pomaly zapadá slnko. Teš sa, že si sa vydala. Nemysli na to, čo sa môže pokaziť. V živote sa pokazí ešte veľmi veľa vecí, ale teraz, teraz nie... Teraz je táto krásna chvíľa, ktorú nepokazí nič. Viem to, cítim to. Buď šťastná, Kaily."

„Vďaka," pozrela sa na svoju najlepšiu priateľku a potom sa k nej nahla, aby ju mohla objať. „Máš pravdu, Lils, nesmiem myslieť na zlé veci, nie dnes."

„Vidíš," Lily sa od nej odtiahla a usmiala sa. „Som rada, že ma počúvaš."

„Nepočúvala som ťa niekedy?"

„Ty si vždy dala na moje rady, ako ja na tvoje," zasmiala sa Lily. „Najlepšie priateľky navždy."

„Najlepšie priateľky navždy," zopakovala Kaitleyn a opätovala jej pohľad.