Frozen Moments [HP Fanfiction]

95. Výčitky

„Keby som ťa nestretol, neviem, čo by bolo,

bez tvojho zamilovaného pohľadu, neviem,

či by som mohol žiť.

Bez tlkotu tvojho srdca,

svet je chladnejší.

Nič by nedávalo zmysel,

kebyže ťa nespoznám."

(Luis Fonsi feat. Christina Aguilera – Si nunca te hubiera conocido)

26. januára 1978

„Hej, si mimo," zhodnotila Alice, keď mávla na raňajkách Kaitleyn pred očami. „To kvôli Siriusovi?"

„Je na tom fakt zle," odvetila jej Kaitleyn smutne a naliala si zelený čaj do čaše. „A neviem, ako mu pomôcť. Vyčíta si, že to je jeho vina, že sa mal Regulusovi viac venovať, že nemal utekať z domu."

Alice sa obzrela po Veľkej sieni a upriamila svoj pohľad na Slizolinsky stôl a zamračila sa. „Ale veď to predsa vôbec nie je jeho vina. Za to môže tá fakulta, pôvod a možno aj jeho rodičia, ale nie on."

„Myslíš si, že to neviem?" spýtala sa jej Kaitleyn a uvažovala, čo bude raňajkovať. Žalúdok mala akýsi scvrknutý a na nič nemala chuť. Tak si nabrala trocha ovsenej kaše. „Len on to akosi nechápe. Vzal si na bedrá príliš veľa zodpovednosti."

„Kde vôbec je?"

„V posteli. Necítil sa dobre a zašla som k madam Pomfreyovej, aby mi dala elixír na bezsennú noc. V noci nič nespal, takže možno sa vyspí trocha teraz. Nikdy som ho nevidela takého smutného a zúfalého."

„Pochopiteľne," odvetila je Alice a skoro vyliala tekvicový džús, keď sa načiahla po hrianku. „Jeho brat je na ceste stať sa smrťožrútom. Na tom nie je nič veselé. Je to jednoducho celé zle."

„Nemôžem tomu uveriť," pokrútila Kaitleyn hlavou. „Že medzi tými deckami zo Slizolinu sú vážne smrťožrúti."

„Nehovor, že si to nečakala," smutne prikývla Alice. „Frank mi to hovoril už dávnejšie, že sa toho obáva. Aby sme boli ostražití."

„Prečo s tým môj otec niečo neurobí?"

„Lebo nemá dôkaz, Kaily. Nemôže len tak vyhodiť polovicu ich fakulty zo školy," vravela jej Alice. „A zase, keby sme im povedali, čo vieme, nemuseli by nám veriť a nemuselo by to dopadnúť dobre. Okrem toho je to len päť mesiacov, čo tu ešte budeme."

„Človek si myslí, že Slizolinčania sú zlí, ale oni sú v skutočnosti naozaj zlí. Stoja na zlej strane, Alice," zhodnotila Kaitleyn.

„Oni si tú stranu vybrali dobrovoľne, rovnako ako sme si ju vybrali my," odvetila jej a znova vrhla znechutený pohľad na Slizolinský stôl. „Alebo iba hlúpo nasledujú svoju rodinu a príbuzných. Neviem, či ich ľutovať, alebo nenávidieť."

„Nenávisť nie je dobrá," prikývla Kaitleyn. „Ale nezaslúžia si zrejme ani našu ľútosť."

„Pozri, Sirius bude v poriadku. Len si musí uvedomiť, že to naozaj nie je jeho vina," snažila sa ju naďalej povzbudiť Alice. „A kde je Lily, James, Peter a Remus?"

„James sa od Lily nepohne ani na centimeter, lebo sa má stať obeťou útoku. Peter mu sekunduje a Remus išiel skontrolovať Siriusa. Pridá sa k nám na prvej hodine," odvetila jej Kaitleyn a zistila, že už viac ako tie tri lyžičky čo zjedla, nezje. Položila lyžičku späť do misky a dopila svoj čaj. „Poďme na hodinu. Je tu dusno."