Nothing else

Kapitola 12.

*o niekoľko týždňov neskôr*

Tobias:

,,Nechcem ti ničiť sny Andrej, ale robiť vianočnú párty na konci novembra? Nie je na to priskoro?" Naďa prikývla na znak toho, že som mnou súhlasí.

,,Sme BadBoys," Andrej mrkol na Naďu, ktorá prevrátila očami. ,,My si môžeme robiť párty kedy chceme."

,,Súhlasím s ním. Usporiadame si ju my sami, tak prečo nie?" Lukáš sa snažil tváriť vážne, no to mu nikdy nešlo.

,,Asi nemá zmysel protestovať," obidvaja sa na mňa uškrnuli a Naďa len mykla plecami. ,,Mali by sme si rozdeliť, kto čo zaobstará..." aj by som to začal rozdeľovať, keby ma Andrej neprerušil.

,,Bratku, čo keby sme to spravili tak ako každý rok?"

,,Ako každý rok?" Naďa sa tvárila prekvapene. ,,Prečo som zatiaľ nebola pozvaná ani na jednu?" prekrížila si ruky na prsiach a pohľadom prebehla po tvárach nás troch.

,,Lebo sme ťa nemali radi a bola si pre nás len podivná Rusáčka." Zaskočila ma Lukášova úprimnosť, no Naďa sa len zacerila a prikývla.

,,Čo mám zaobstarať ja?" spýtala sa po chvíli, čím nás všetkých dosť prekvapila.

...

Sedeli sme v aute smer chata, kde sa mal konať náš večierok. Chalani si vzadu spievali a Naďa, sediaca vedľa mňa, hľadela na cestu pred seba. Chytil som ju za koleno, začo mi venovala krátky úsmev. A možno by na mňa upierala pohľad celú cestu, keby zo zadných sedačiek nezačali tí dvaja zavíjať na Shakiru. Pobavene som pokrútil hlavou a zaparkoval pri chate.

Vyložili sme jedlo a alkohol na niekoľko stolov, pustili hudbu a spokojne sa posadili na gauč čakajúc na pozvaných. Andrej, ako vždy, ukradol fľašku piva, ževraj pre náladu, no spolu s Lukášom sme vedeli, že sa chce sťať pod obraz boží.

Chata sa pomaly plnila ľudmi, z ktorých som tretinu ani nepoznal. Lukáš s obľubou pozýval náhodných ľudí, ktorých stretol na ulici. Naďa sedela na parapete okna a s fľaškou nealkoholického piva v ruke, pozorovala ruch okolo. Keď mi povedala, že je jej otec boss ruskej mafie, mal som chuť ukončiť to s ňou. Rozhodne mi nie je všetko jedno, keď viem z akej rodiny pochádza, no som rád, že som to nespravil. Milujem ju a práve ona nám dosť pomohla s večierkom. Z rozmýšľania ma vytrhol jej nahnevaný pohľad.

,,Deje sa niečo?" zakričal som jej pri uchu aby vôbec niečo počula. Hlavou kývla ku skupinke dievčat, ktoré stáli vo dverách.

,,Prečo je tu aj Lucia? Čo ak jej zas prepne a vybehne po mne?" nevyzerala vystrašene, skôr znechutene.

,,Museli sme ju pozvať, Andrej sa pred ňou prekecol." Len prikývla a odpila si z piva. ,,Poď tancovať," chytil som ju za ruku a ťahal smerom k ostatným tancujúcim.

,,Mne sa páči tu na okne," zvrieskla, no ja som si ju prehodil cez plece a na "parket" ju doniesol.

Netrvalo dlho, kým mi Naďa opäť ušla na okno. Poobzeral som sa naokolo. Andrej opitý tancoval na stole, nečakane, banda šiestakov obsadila gauč, a ostatný buď tancovali alebo popíjali alkohol poopieraný o steny.

,,Ahoj láska." Jedna ôsmačka sa mi zavesila okolo krku. Tiahol z nej alkohol a stavil by som sa, že ma ani nepoznala. Pohľadom som zablúdil k Nadi. Hľadela na mňa a na to dievča a s pozdvihnutým obočím sa snažila zhodnotiť situáciu. Skôr než som sa stihol vymámiť z jej objatia v sánke mi prepukla bolesť. Predo mnou stál jeden z ôsmakov, dosť nahnevaný. Netrvalo mi dlho pochopiť, že dievča, ktoré mám okolo krku je jeho a on si takisto ako Naďa, zle vysvetlil situáciu. Než som stihol čokoľvek povedať, v sánke mi opäť vypukla bolesť, čo ma vytočilo a úder som opätoval. Ôsmak sa zmätene zatackal, no keď sa spamätal udrel do mňa. Bol o niekoľko hláv vyšší, o niekoľko kíl ťažší a aj preto som priam preletel cez miestnosť. Stolička, na ktorú som dopadol sa zlomila a ja som sa ocitol na zemi. Rýchlo som vyskočil na nohy a celou silou som mu vrazil do nosa. Zatackal sa dozadu a ja som ho pritlačil ku stene. Niekto ma chytil za rameno a ja som sa inštinktívne zahnal.

,,Ty chuj! Udrel si Naďu!" Lukášov hlas ma prebral z tranzu a ja som si až teraz uvedomil, že nehrá hudba a všetci zdesene pozerajú na zem. Ôsmak, ktorého som mal ešte pred chvíľou pod kontrolou, ma opäť zhodil na zem, no skôr než som sa postavil kopol ma do brucha.

,,Ešte raz si toto dovoľ a zabijem ťa!" zvrieskol a opäť ma kopol. Telom mi pulzovala bolesť, no i napriek tomu som sa postavil a podišiel k Nadi. Lukáš sa postaral o ôsmaka a opäť pustil hudbu akoby sa nič nestalo. Zobral som Naďu na ruky a preniesol ju do kúpeľne. Sadla si na zem a chrbtom sa oprela o radiátor. Namočil som uterák a opatrne jej umýval zakrvavený nos.

,,Mali by sme ísť radšej na pohotovosť," povedal som po chvíli.

,,Len som dostala cez držku. Ak tu má ísť niekto na pohotovosť, tak ty." Pohladila ma po líci, načo som reagoval boľavou grimasou.

,,Som v pohode. I tak som pil, nemá kto šoférovať."

,,Zavoláme tvojim rodičom," vyvalil som na ňu oči.

,,Na to zabudni a to rýchlo," hlasno sa nadýchla a cez oči mi nazrela hádam až do duše .

,,Posledná možnosť je môj otec," od prekvapenia som sa rozkašľal a skôr než som stihol čokoľvek povedať, držala mobil pri uchu.

Auto bossa mafie zastalo pri chatke a mne zvieralo hrdlo od nervov. Vysoký chlap v obleku vybehol z auta a namieril si to rovno k Nadi.

,,To tento?!" zvrieskol a prst namieril na moju hruď.

,,Otec, všimnite si aj on je dobitý. Jeden chalan si trochu zle vyložil situáciu a niekoľkokrát Tobiasovi vrazil. Keď som sa pokúšala odtrhnúť ich od seba, dostala som len slabú do nosa. Vraveli ste, že keď budem potrebovať vašu pomoc, prídete a pomôžete mi," prekvapilo ma, že mu Naďa vyká. Jej otec si ma premeral pohľadom a potom nám naznačil aby sme si sadli do auta.

,,Takže vy dvaja spolu chodíte?" spýtal sa počas cesty. Naďa mi pevne stisla ruku.

,,No, áno. Myslela som si, že o ňom už viete," jeho jemný úsmev bolo vidno aj v tme.

Naďa vošla do ambulancie prvá. Jej otec si sadol vedľa mňa a premeral si ma pohľadom.

,,Si mi nejaký povedomý Tobias, nevideli sme sa niekedy?" rozkašľal som sa. Odkiaľ vie moje meno?! Tobias, je to boss mafie, vie o tebe aj to čo o sebe nevieš ty.

,,Je to možné, ale určite sme sa spolu ešte nerozprávali," spotené ruky som si utrel do nohavíc a silene sa usmial. Prižmúril oči a pokrútil hlavou.

,,Niekoho mi pripomínaš Tobias, niekoho koho..." Naďa stojaca nad nami ho vyrušila.

,,Je to len normálne krvácanie z nosu. Takže som úplne v poriadku. Si na rade Tob," Naďa sa usmievala, no vedel som, že je zo mňa zmätená. Postavil som sa a odišiel do ambulancie.