Nothing else

Kapitola 16.

Tobias:

Zobudil som sa na nehoráznu bolesť hlavy. Niekoľkokrát som musel zamrkať aby si moje oči zvykli na svetlo. Zdesene som pozrel na osobu ležiacu vedľa mňa. Takže to predsa len nebol sen. Šťavnato som zanadával, čo zobudilo dievča vedľa mňa.

,,Dobre ráno Tob," zavrčala sladko.

,,Nehovor mi Tob. Tá noc, nič to neznamenalo," odsekol som na čo sa ona zasmiala.

,,No Naďke by sa to nepáčilo."

,,A práve preto budeš mlčať."

,,Prečo? Tak strašne jej chcem šplechnúť do tváre, že som spala s jej chalanom!" Znechutene som na ňu pozrel. Kde do riti som včera nechal zdravý rozum?!

,,Hrabe ti Lucia? Aj ty máš chalana, ktorý by nebol nadšený, keby sa to dozvedel." Prevrátila očami.

,,Máš pravdu. Bude to naše malé tajomstvo," vyliezla z postele a nahá sa prechádzala po izbe, zbierajúc svoje veci. Odvrátil som pohľad. ,,Ale ver, že ak ma čo i len raz naserieš, Naďa sa to dozvie."

,,Prečo si taká mrcha? Čo ti Naďa spravila?" zavrčal som a natiahol sa po boxerky.

,,Tá tvoja Naďa nie je taký anjelik ako sa zdá. Je to dcéra mafiána! Jej otec vraždí ľudí," prekvapene som sa na ňu pozrel.

,,Jej otec nie je mafián," zavrčal som a obliekol si posledný kus oblečenia.

,,Tob, ver si čomu chceš, no obidvaja vieme pravdu," pobúchala ma po chrbte, odomkla dvere a zmizla. Vyliezol som oknom. Nerobilo by dobrotu keby nás videli spolu odchádzať z jednej izby. Rýchlim krokom som kráčal von z dvora, keď ma niekto chytil za rameno.

,,Bratku, kde si bol? S Andrejom ťa už asi pol hodinu hľadáme," Lukáš vyzeral zničene, no aj tak sa dokázal pousmiať. ,,Teda, ja ťa už pol hodinu hľadám, Andrej sa zas vyparil," dodal.

,,Ja len, zaspal som v jednej z izieb." Podvihol obočie.

,,Tak potom prečo si von išiel oknom?"

,,Zamkli ma v izbe," podlomil sa mi hlas, čo ma prezradilo. Lukáš si prekrížil ruky na prsiach.

,,Tobias? Povedz mi pravdu. Prečo si išiel z tej izby oknom?" Hľadel som na neho. Lukáša poznám dlho, no verím mu natoľko aby som mu to prezradil?

,,Nejaké decka ma zamkli v izbe," zopakoval som, tentoraz istým hlasom. Lukáš otváral ústa, že niečo povie keď z domu vybehol Andrej a skoro nás zválcoval. Chytil nás za zápestia a rýchlo ťahal preč.

,,Čo sa do riti deje?" zvrieskol po ňom Lukáš.

,,Tá baba, s ktorou som spal má chalana. Zhodou okolností toho, s ktorým sa Tobias naposledy pobil!" pustil nás, lebo sme sa rozbehli popri ňom.

,,Ty nie si normálny Andrej," zasyčal som popri behu a on na mňa vrhol zmätený pohľad.

,,Chomek, ty by si mal byť ticho." Lukáš na mňa zazrel a ja som mal čo robiť aby som sa nepotkol na rovnej zemi.

,,O čom to hovoríš?" spýtal som sa zadychčane.

,,Nehraj blbca a utekaj." Tým ukončil konverzáciu, no začal pochod mojich myšlienok. Vie o tom Andrej alebo len zabŕda?

Po príchode domov som išiel rovno do sprchy a až tam si uvedomil čo sa stalo. Spomienky sa mi ako naschvál vrátili a ja som mal celú noc pred očami. Chvalabohu som mal včera aspoň rozum použiť prezervatív. Keby so mnou Lucia otehotnela, išiel by som sa rovno obesiť. Zanadával som. Mal som ostať s Naďou doma alebo nemať chuť vypnúť. Som zadaný, nemal som piť. Alebo som si mal nájsť inú ako Luciu. Ťažko som si povzdychol. Dozvie sa to. Skôr či neskôr sa to dozvie a ja budem za hajzla, ktorý ju podviedol. Tobias ty si chuj.

Naďa:

,,Ahoj, mohla by som dobehnúť?" Z druhej strany sa ozvalo tiché zavrčanie. ,,Okej, tak inak, vnímaš ma Maroš?"

,,Hej vnímam, len musíš na mňa tichšie."

,,Prečo?" Nadin smiech znel v telefóne tak stokrát hlasnejšie.

,,Včera som toho vypil trošku viac a práve teraz mi z teba triešti v hlave."

,,Okej, už budem šepkať. Môžem teda prísť?" skutočne do telefónu šepkala.

,,Neviem či je dobrý nápad aby si prišla. Kiko je dosť nahnevaný."

,,Nie je nahnevaný kvôli mne, takže by v tom nemal byť problém, nie?" Slabo sa zasmial.

,,Čakám ťa," zložil. Naďa u neho bola do pár minút, hlavne preto, že mu volala keď už bola na ceste. Otvoril jej Kiko, viditeľne nahnevaný jej len kývol a pustil ju dnu.

,,Maroš! Je tu mladá! Daj si na ňu pozor. Dievčatá v jej veku sa radi kurvia!" sladko na Naďu zamrkal a odišiel niekde do obývačky. Naďa len podvihla obočie, no nič sa nepýtala.

,,Hmmm, čo sa mu stalo?" spýtala sa Maroša v izbe. Ten si len chytil hlavu a tvár zvraštil do bolestivej grimasy.

,,Rozišiel sa s Luciou." Naďa si prekrížila ruky na prsiach.

,,To by mal by smutný, nie?" Maroš pokrútil hlavou.

,,Na tej včerajšej párty ho podviedla. Ževraj sa vyspala s nejakým blonďákom," zaceril sa. Nadi sa pred očami objavil Tobias v Luciinom objatí. Ihneď tu myšlienku zahanala. Tobiasovi verila.

,,Vie sa, kto bol ten blonďák?"

,,Nie, ale pre jeho dobro sa modlím aby to Kiko nezistil."

,,Odkiaľ vlastne vie, že s niekým spala?" Nadi to nedalo. Maroš si sadol na posteľ a naznačil jej aby si sadla k nemu.

,,Barman je jeho dobrý kamarát. On mu povedal, že odišla s nejakým dosť naliatým blonďákom," uškrnul sa. ,,Ale určite si ma neprišla len pozrieť, deje sa niečo?" Sadla si vedľa neho a ťažko sa nadýchla.

,,Mama včera prišla domov opitá a vykričala otcovi, že mal milenky," v Marošových očiach nebol zmätok. Skôr strach.

,,Tvoja mama nikdy nepila, len raz. Keď ťa uniesli na nejaký čas upadla do alkoholizmu." Vystrašene na neho pozrela.

,,Myslíš, že je to predzvesť niečoho zlého?" Maroš mykol plecami a na tvári sa mu opäť zjavila bolestivá grimasa.

,,Rád by som sa nad tým zamyslel, ale akékoľvek silnejšie rozmýšľanie mi pôsobí bolesti hlavy," odsekol. Naďa len pobavene pokrútila hlavou a rapídne otočila tému.

Domov sa vrátila podvečer. U Maroša sa cítila rovnako bezpečne ako s Tobiasom, čo len dokazovalo ako blízky si boli. Marošovi po čase ustúpila bolesť hlavy a on začal ako-tak vnímať svet okolo. Dokonca bol Nadi schopný odpovedať na básnické otázky, ktoré stále kládla.

Zavolala aj Tobiasovi aby zistila ako sa má, no keď jej ani na 5 pokus nezodvihol, napadlo jej, že dospáva opicu. Nedivila by sa tomu.

Vzhľadom na to, že príbeh je už dopísaný, kapitoly budú vychádzať podľa nálady autora. Príjemné čítanie ❤