Nothing else

Epilóg

O 7 rokov neskôr

Dnes je to 7rokov. Sedem rokov čo som ju stratil. Ani po poondených siedmich rokoch na ňu nedokážem zabudnúť. Zo zásuvky som vytiahol list, ktorý mi vtedy napísala. Po stýkrát som si ho prečítal.

Možno ma budeš nenávidieť a možno to pochopíš, tak ako si ma chápal vždy. Strašne ma mrzí, že som ti to musela oznámiť takto. Chcela som ti to povedať, no nemala som na to silu. Mám rakovinu a práve teraz ležím v nemocnici a čakám na eutanáziu. Hlavne nezačni šalieť.

Tobias ti pomôže odísť z mafie. Moju smrť uhrá ako autonehodu (prípadne niečo podobné) a teba do toho zapojí tiež. Bude to akoby Marián Basiliev zomrel spolu so mnou. Pomôže ti zmeniť meno a ešte dnes ťa nasadí na prvé lietadlo a pošle do Anglicka. Je tam jedno mesto, kde budeš naveky v bezpečí.

Prosím, ver mi, že toto bolo to najlepšie riešenie. Odíď a zabudni. Začni odznova a nevracaj sa k minulosti.

Milujem ťa.

Naďa

P.s. Ešte teraz sa červenám pri spomienke na noc

Posledné slová mi opäť vykúzlili slabý úsmev na perách. Aj na stýkrát si v hlave prehrám tú noc. Jej prvotný strach, že niečo pokazí. To ako som ju upokojoval a povedal jej, že ona je všetko čo vo svojom živote potrebujem. Myslel som to vážne. To ako... Zvuk kľúčov vo dverách a buchot malých nôh, ma vytrhol zo spomienok.

,,Tatooooo," vypískla Rose a skočila mi okolo krku.

,,Ahoj srdiečko," silno som ju objal, na čo opäť zapišťala.

,,Môžem sa ísť hrať s Kiki?" hodila po mne psie oči.

,,Samozrejme, ak nespinká." Malá prikývla a rozbehla sa preč z izby.

,,Nathaniel? Čo je to za list?" Grace stála pri stole a zazerala na odkaz od Nadi.

,,List od Nadi. Dnes je to 7rokov. Len som spomínal a," nedokončil som, odmlčal som sa.

,,Len sa prosím nezačni opäť utápať v depresiách," slabo mi stlačila rameno, čo u nej znamenalo jej plnú podporu.

,,Strašne veľmi mi chýba. Aj po toľkých rokoch," zašepkal som.

,,Tak jej napíš list." Nechápavo som na ňu pozrel.

,,Je mŕtva. Písať list mŕtvemu dievčaťu je dosť šibnuté, nemyslíš?" Mykla plecami.

,,Uvidíš, uľaví sa ti. Napíš jej, čo sa v tvojom živote zmenilo. Ja nám idem uvariť niečo na večeru," jemne mi rozstrapatila vlasy a vyparila sa. Možno že to nie je až tak zlý nápad. Vytiahol som pero s papierom a začal písať.

Prešlo už sedem rokov, no ja som sa cez to ešte stále nepreniesol a ani sa neprenesiem. Jednoducho mi strašne veľmi chýbaš a dal by som čokoľvek za to aby som ťa mohol opäť naživo vidieť.

V mojom živote sa toho veľa zmenilo. Takže od začiatku. Ešte v ten deň, deň tvojej smrti, sme s Tobiasom zariadili aby si všetci mysleli, že Naďa Trujková a Marián Basiliev umreli. Premenoval som sa. Po novom sa volám Nathaniel Towell.

Presťahoval som sa do Anglicka, presne do toho mesta, o ktorom si písala. Asi na tretí týždeň som spoznal malú Rose a jej matku Grace. Jej muž je nájomný vrah a ona ho poslala do basy. Ušla sem aby bola aj s dcérkou v bezpečí, presne tak ako ja. Nespávame spolu, nemilujeme sa, proste k sebe necítime nič okrem priateľstva a bývame spolu. Hrám sa Rose na otca. Máme mačku Kiki, ktorá je strašná beštia.

S Tobiasom si píšeme raz za čas a aj to si musíme dávať sakra pozor. Má sa fajn. Zasnúbil sa s Karolínou a aj to len pretože otehotnela. Stal sa z neho dokonalý šéf mafie a konečne odrovnali tú, ktorá ťa uniesla. Nanešťastie Aleksej, Sebastián a Leonid umreli. Spolu s ďalšími boli popravení tými bastardmi.

Kiko sa oženil a má krásnu dcérku Lauru. Čo je s Paťom, neviem.

Tvoja matka sa vyliečila, no keď sa dozvedela, že si mŕtva, skočila pod vlak. Nedokázala žiť. Nie potom všetkom.

Úprimne, aj ja som rozmýšľal, že si siahnem na život, no ty si chcela aby som ďalej žil. Žijem a ľutujem len pár veci. Ľutujem, že som ti klamal o tom ako sme sa spoznali. Ľutujem, že som ti zatajil svoju minulosť. A zo všetkého najviac ľutujem, že som nie vždy bol na strane tvojho otca a že som nevedel čo pre mňa znamenáš až kým si skoro kvôli mne neumrela.

Na minulosť nikdy nezabudnem. Milujem ťa Naďa a vždy aj budem.

Papier som preložil na polovicu a vložil ho do obálky k tomu od nej. Pousmial som sa a schoval ju späť do zásuvky. Na minulosť zabudnúť nedokážem, no aspoň ju môžem na chvíľu vytesniť a pozornosť presmerovať inde. Pokúsiť sa začať odznova.

Asi by bolo fajn niečo sem napísať. Takže, chcela by som sa poďakovať všetkým, ktorí si našli čas na tento príbeh. Rozhodne ďakujem za všetku tú podporu, ktorá má nútila písať ďalšie kapitoly. Bola to motivácia, keď som to chcela vzdať a jednoducho celý príbeh zmazať.
Na záver by som vám chcela popriať pekný deň a hádam sa ešte "uvidíme" pri ďalšom príbehu.
S pozdravom autor ❤