Nothing else

Kapitola 19.

Vo dverách sa zjavil Paťo. Nadýchol sa, že sa niečo spýta, no keď sa jej lepšie prizrel do očí a uvidel v nich mix emócii len ju vtiahol do objatia. I keď sa spolu dlho nepoznali, Naďa mu objatie opätovala.

,,Pochybujem, že si prišla za mnou. Maroš je vo svojej izbe a s najväčšou pravdepodobnosťou ešte spí, keďže je sobota. Zvládneš sa dostať do jeho izby?" Len slabo prikývla a venovala mu vďačný úsmev.

Potichu vošla do jeho izby a keď si všimla, že spí, slabo sa pousmiala. Opatrne zavrela dvere a namierila si to k posteli. Akoby vycítil jej prítomnosť, pootvoril oči, no keď si všimol jej uplakaného pohľadu stŕpol.

,,Naďa?" zachripel.

,,Nič nehovor," zašepkala a vliezla k nemu do postele. Hlavu si oprela o jeho hruď a zavrela oči. Pevne ju obmotal rukami aby sa jej už nič nestalo a do vlasov jej vtisol bozk. Opäť pocítila známe bezpečie, ktoré ju pomaly upokojovalo.

,,Tobias je môj brat," až po hodine tichého ležania pri Marošovi bola schopná vypustiť tieto slová z úst. Znelo to tak nereálne, že sa sama musela na chvíľu pozastaviť a pouvažovať, či to nebol len sen.

,,O čom to hovoríš?" prekvapene na ňu hľadel čím ju vtrhol späť do krutej reality.

,,Otec mal okrem mamy ešte inú ženu. Zhodou okolností Tobiasovu mamu," odsekla priamo.

,,To musí byť nejaká hlúposť. Aké ma tvoj otec dôkazy?"

,,Ja ani neviem. Všetko sa to zomlelo nejak rýchlo. V jednej chvíli vedľa mňa stál môj frajer a o sekundu na to môj brat." Uznanlivo pokrútil hlavou.

,,Ako na to vlastne reagoval on?" vyzvedal.

,,Tobias po tej informácií vybuchol a priznal sa k tomu, že spal s Luciou a mňa mal len ako bábiku na hranie," slzy jej opäť stekali po líciach.

,,Ten hajzel! Ja ho prerazím vo dvo.." jeho slová zanikli, keď mu Naďa priložila prst na ústa.

,,Nič také nehovor Maroš. On ma mal možno iba ako hračku, no ja som ho skutočne ľúbila." Vzduch v miestnosti preťalo hlasné ticho. Maroš viditeľne zatínal a uvoľňoval sánku, akoby sa ovládal, aby sa nerozbehol k Tobiasovi domov, kde by ho pomalou a mučivou smrťou zabil. Naďa sa nad tým jemne pousmiala. Tobias mal predsa len pravdu, keď tvrdil, že ju má Maroš radšej akoby chcel.

,,Prečo si prišla práve za mnou?" otázka ju zaskočila.

,,Prekáža ti to?" Rázne pokrútil hlavou.

,,Nie ja len, len ma to zaujímalo," jemne sa usmial a vtiahol ju do objatia, ktoré veľmi rada prijala.

Tobias:

Cestou domov som vyfajčil skoro celú krabičku, z čoho mi prišlo nechutne zle. Chvíľu som opretý o nejaký dom rozdýchaval nevoľnosť a keď konečne ustúpila, rapídne som zmenil cieľ svojej cesty. Nemohol som ísť domov, nie teraz. Ulicami som priam bežal s pohľadom upretým pred seba. Spomalil som až keď som uvidel ten dôveryhodne známi dom. Zazvonil som pri veľkých dverách a netrpezlivo prestupoval z nohy na nohu, kým sa neotvorili.

,,Si doma sama?" zavrčal som a prezrel si ju od hlavy po päty.

,,Čo sa deje Tob?" zapriadla sladko.

,,Si doma sama?" zopakoval som svoju otázku. Len slabo prikývla, čo mi stačilo aby som po nej konečne vyštartoval. Zavrel som dvere a pritlačil ju na ne. Od jej pier som sa odtiahol až keď som sa nutne potreboval nadýchnu.

,,Nie som dievča, s ktorým budeš fúkať, keď ti Naďa nedá," povedala tvrdo.

,,Drž hubu Lucia a poď do izby skôr než ťa ohnem tu," zavrčal som a opäť sa prisal na jej pery. Nespoznával som sa. Bol som nadržaný? Nie, nebol. Nemal som by z čoho, asi pred hodinou som sa rozišiel s dievčaťom, ktoré si ukradlo moje srdce. Bol to skrat z toho, že som ju stratil? Nie, nebol. Sám som ju od seba odohnal. A ak sme súrodenci, náš vzťah by bol proti prírode. Potreboval som sa odreagovať. Potreboval som vytlačiť Naďu ako z mojej mysle, tak aj z môjho života.

Luciu som si zodvihol na ruky a ona okolo mňa obmotala nohy. Rozrazil som dvere na izbe a zhodil ju na posteľ. A však skôr než som sa nazdal, ležal som pod ňou a vyzliekala mi nohavice.

,,Prišiel si si len vrznúť alebo si prišiel aj na kus reči?" spýtala sa popri hľadaní oblečenia, ktorým by zakryla svoje nahé telo. ,,Teda, nieže by som sa sťažovala, v posteli si ako diabol, ja len. Určite máš hlbší dôvod prečo si prišiel," dodala.

,,Prosím ťa, nezaoberaj sa nezmyslami ako naposledy," odfrkol som a myšlienkami sa presunul niekoľko mesiacov späť.

Spomienka:

,,Posledný krát ti hovorím, že s ňou nič nemám! Si len prehnane paranoidná," zavrčal som.

,,Tak prečo s Karolínou tráviš toľko času?!"

,,Lucia! Karolína je len moja spolužiačka!"

,,A ja husa naivná som ti dala. Hneď niekoľko krát!" zvrieskla a vlepila mi facku. Prudko som sa nadýchol aby som jej to neopätoval. S Karolínou som skutočne nič nemal, ale to Lucia nechápala.

,,Lucia, máme nezáväzný vzťah, pokiaľ sa nemýlim. Ty sa nemáš čo starať do môjho súkromného života," zavrčal som. O mojom vzťahu s Luciou nik nevie. Teda vlastne, dá sa to nazvať vzťahom? Len spolu spávame. Žiadne city v tom nie sú, teda aspoň z mojej strany nie.

,,Ty hovädo jedno odporné! Je koniec!" zvrieskla opäť, na päte sa otočila a odišla.

Koniec spomienky.

Zavrtel som hlavou, čo ma vrátilo späť do reality. Lucia stála kúsok odo mňa a zmätene na mňa pozerala.

,,Občas by som ti skutočne chcela vidieť do hlavy. Nad čím si tak úpenlivo rozmýšľal?" uškrnula sa.

,,Nad ničím," odsekol som tvrdo a začal sa brať na odchod.

,,Kam ideš?" zapriadla sladko. Až príliš sladko. Opäť sa mi celým telom roztiahol ten nepríjemný pocit, že hodím tyčku.

,,Domov." Nestihla nič namietnuť, keď som svižným krokom opustil jej dom. Po ulici som opäť bežal, no moje myšlienky ma neprestajne prenasledovali.

Vbehol som do kúpeľne a zamkol za sebou. Pri pohľade do zrkadla som sa hnusil sám sebe. Som single len niekoľko hodín a už som spal s inou. Spal som s ňou iba kvôli môjmu mizernému pocitu, no teraz sa cítim ešte mizernejšie. Toľkoto emócií nemajú hádam ani pubertiačky s krámami. Zavrčal som a päsťou udrel so zrkadla. Sklo rinčiac popadalo na zem a po mojej ruke začala stekať krv. Tobias ty si nehorázny chuj.

:)